Zosnutie Presvätej Bohorodičky
Vaša Vysokopreosvietenosť vladyka Ján,
milí spoluoltárni otcovia duchovní,
drahí bratia a sestry v Christu!
Božím požehnaním schádzame sa opäť po roku na tomto posvätnom mieste Ľutinskej hory, aby sme tu spoločne ako veriaci našej pravoslávnej cirkvi slávili posledný z dvanástich Hospodských a Bohorodičných sviatkov – sviatok Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Aby sme tu, na tejto svätej hore, preslávili nebeskú Matku, ktorá zastáva osobitné miesto tak v nebeskom, ako aj v pozemskom živote Cirkvi.
Sväté Písmo hovorí o Matke Božej ako o Panne, ktorej bolo zvestované, že sa stane matkou Jednorodeného Syna Božieho, hovorí o materinskej starostlivosti o svojho Syna, o veľkom materinskom utrpení, ktoré musela Božia Matka prežívať počas utrpenia Isusa Christa. Sväté Písmo hovorí aj o tom, že za jej materinský žiaľ ako prvá bola obdarená duchovnou radosťou správou o vzkriesení jej Jednorodeného Syna, bola prítomná v deň jeho nanebovstúpenia, zúčastňovala sa pri spoločných modlitbách s apoštolmi a prijímala aj dar Ducha Svätého v deň Päťdesiatnice.
O jej živote sa ďalej dozvedáme aj z ústneho podania – svätej tradície. Vieme, že žila v dome apoštola Jána v Jeruzaleme, kde navštevovala posvätné miesta jej Syna počnúc od Betlehema a končiac v Getsemanskej záhrade. Svätá tradícia nám hovorí, že určitý čas žila aj v Efeze, kde apoštol Ján vykonával apoštolskú službu. Svätá tradícia hovorí aj o tom, že Bohorodička bola na Cypre, kde sv. Lazarovi, ktorý tam bol biskupom, priniesla vlastnou rukou vyšívaný omofor. Hovorí sa, že bola aj na hore Athos. No na sklonku svojho života žila opäť v Jeruzaleme a túžila po stretnutí so svojím Synom. Počas celého pozemského života sa Presvätá Bohorodička stretávala s nespočetnými starosťami a utrpeniami. Boli však aj dni radosti. A posledným z tých radostných bola správa od anjela Gabriela o skorom ukončení pozemského života, čím jej Boh odkryl jej blažené usnutie. Táto správa jej bola oznámená tri dni pred jej usnutím. V samotný deň usnutia boli apoštoli zázračným spôsobom dopravení do Jeruzalema. Na ich tvárach bol smútok z toho že ich opúšťa, ale Ona ich utešuje a sľubuje im, že s nimi bude po všetky dni. Želala si iba jedno, aby jej telo bolo pochované v Getsemanskej záhrade medzi jej spravodlivými rodičmi a hrobom spravodlivého Jozefa.
V čase smrti nebol prítomný apoštol Tomáš. Na tretí deň po jej uložení do hrobu prichádza k jej hrobu aj apoštol Tomáš. Na jeho prosbu apoštoli odkrývajú hrob a na ich údiv hrob je prázdny. Ešte v ten istý deň počas modlitby mali apoštoli možnosť opäť v oblakoch vidieť Božiu Matku obklopenú anjelmi a v žiari Božej slávy im oznamuje, aby sa radovali, lebo Ona je s nimi po všetky dni. Apoštoli sa k nej obracajú s prosbou: „Presvätá Bohorodička, pomáhaj nám,“ podobne ako aj my vznášame svoje prosby dnes: „Presvjataja Bohorodice, spasi nas.“
Drahí bratia a sestry!
Takto sa skončil pozemský život Presvätej Bohorodičky. Pre ňu to bola najväčšia a najradostnejšia chvíľa života, stretnúť sa so svojím Jednorodeným Synom v záhrobí. Ona je stále živá, a preto jej koniec pozemského života nenazývame smrťou, ale zosnutím. Slovo smrť je výraz určitej porážky, prehry, ale usnutie je slovo, ktoré do nás vlieva určitú nádej a prináša radosť. Preto aj Usnutie Bohorodičky nie je sviatkom smútku, ale sviatkom radosti a nádeje.
Presvätá Bohorodička cez svoje usnutie ako prvá spomedzi ľudí nachádza nesmrteľnosť duše i tela. Cirkev Christova verí, že nikde na zemi sa nenachádzajú jej ostatky. Ako kresťania veríme, že sú hroby a pozostatky svätých, tzv. mošči, ale ani hrob, ani ostatky Bohorodičky tu nie sú, lebo Ona sa stala chrámom Tvorca, chrámom Slova Božieho, Matkou, ktorá kŕmila nášho Hospodina držiac ho na rukách a jej telo sa stalo Božestvenným chrámom a bolo povýšené. A práve z tohto dôvodu je dnešný sviatok – Usnutie Bohorodičky – sviatkom radosti a my všetci spievame, že Ona v „roždestvi divstvo sochranila a v uspeniji mira neostavila,“ (pri pôrode ostala pannou a pri usnuti nezanechala svet) podobne ako jej Syn a náš Spasiteľ Isus Christos. Toto je jej osobitný dar, ktorý jej bol daný Hospodinom Bohom, aby Ona, odchádzajúc do iného sveta, pokračovala v modlitbách za všetkých nás živých.
Ako som sa už zmienil, o usnutí Bohorodičky nehovorí Sv. Písmo, ale pravdivosť o tom zachováva Cirkev a vyjadruje ju v bohoslužobných textoch a ikonách daného sviatku. Na ikone Zosnutia vidíme, ako leží Bohorodička na smrteľnej posteli. Sv. Duch zázračným spôsobom priviedol apoštolov, aby sa tí rozlúčili s Bohorodičkou. Obkolesujú ju aj prví biskupi Cirkvi, pred ňou sa skláňajú anjeli, jej telu sa prišli pokloniť aj ženy myronosice. V centre ikony stojí v sláve žiariaci Christos držiac na rukách mládenca, t.j. dušu Presvätej Bohorodičky, tak ako sa Ona rodila pre nebesia.
To je aj cieľ každého človeka, konečný cieľ ľudstva, ktorý bol umožnený nielen pri Vtelení Božieho Syna, ale tiež v zbožštení ľudskej osobnosti, tiež prenesením Bohorodičky zo smrti do života, z časnosti do večnosti. To postavilo Božiu Matku mimo všeobecné vzkriesenie ľudí na poslednom súde, mimo druhý príchod Spasiteľa. Usnutie sa stáva novou paschálnou tajinou.
Usnutie Presvätej Bohorodičky nás vedie k zamysleniu sa o našej smrti. Pre nás slovo smrť sa javí ako niečo strašné a nepríjemné, na čo radšej ani nemyslíme. Prečo je to tak? No preto, lebo my si nedávame dostatočnú odpoveď na to, čo je to smrť. Treba si uvedomiť, že v živote človeka sú tri rodenia. 1. Naše telesné narodenie, príprava ktorého trvalo určité obdobie. 2. Rodenie z vody a z Ducha vo sviatostiach krstu a myropomazania, ktoré podlieha tiež určitej príprave. 3. Tretím rodením je naša smrť, ktorá nás prevádza do večnosti. Na toto rodenie sa pripravujeme veľmi málo, hoci si toto rodenie vyžaduje prípravu po celý život.
A práve z tohto dôvodu, že dostatočne nechápeme naše tretie rodenie, pri lôžku našich zosnulých namiesto duchovnej zbožnosti pred uskutočnením sa tohto tajomstva vznikajú veľké vzrušenia, zmätenosť, nepokoj, panika, zhon, zúfalstvo, podávanie liekov, aj keď vieme, že už nepomôžu, len aby sme nedovolili nášmu blížnemu prijať toto tretie rodenie, ktoré čaká každého z nás. Preto nech bude dnešný sviatok Usnutia Presvätej Bohorodičky napomenutím aj o našom treťom rodení, o tom, ako ho máme prijímať a ako sa naň pripravovať. A nech bude v tom momente nášho života Zástupkyňou, našou Pomocníčkou a Pokroviteľnicou práve Božia Matka.
Sviatok Usnutia Bohorodičky nám okrem iného pripomína oslavu a posvätenie ľudského tela. Aj sv. prorok Eliáš bol v tele vzatý do neba a má sa znovu vrátiť na Zem. Z tohto vyplýva, že človek nie je iba telo, ale aj duch. Sv. apoštol Pavel nám hovorí, že telo je chrámom Ducha Svätého a je vykúpené krvou Isusa Christa, lebo telo aj duša je od Boha. Večný život čaká okrem duše aj telo. Preto je potrebné sa duchovne zdokonaľovať, zbožšťovať a nedovoľovať hriechu, aby znesväcoval našu dušu i telo. Hriech si neváži hodnotu a posvätnosť tela a duše. Každý človek by mal mať na pamäti, že len s čistou dušou a telom môže prijímať svätú Eucharistiu a vyslúžiť si milosť Božiu, aby na konci nášho života nebola smrť naším utrpením, ale usnutím, ktoré je šťastlivým návratom do Otcovho domu, do Jeho náručia, kde je dnes aj Bohorodička.