Niceocarihradský symbol viery

(slovenský preklad)

Verím v jedného Boha, Otca Vševládcu, Stvoriteľa neba i zeme, všetkého viditeľného a neviditeľného. I v jedného Pána Isusa Christa, Božieho Syna, jednorodeného, z Otca zrodeného pred všetkými vekmi. Svetlo zo svetla, pravého Boha z pravého Boha, zrodeného, nie stvoreného, tej istej podstaty s Otcom, skrze ktorého všetko bolo stvorené. Ktorý pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies a vtelil sa zo Svätého Ducha a Panny Márie a stal sa človekom. Za Pontského Piláta bol za nás ukrižovaný, trpel a bol pochovaný. A v tretí deň vstal z mŕtvych podľa Písiem. A vystúpil na nebesá a sedí po pravici Otca. A znova príde so slávou súdiť živých a mŕtvych, a Jeho Kráľovstvu nebude konca. I v Ducha Svätého, Pána, životvorného, ktorý vychádza z Otca, a ktorý s Otcom a Synom je spolu uctievaný a oslavovaný, ktorý hovoril skrze prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov. Očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amin.

Slovenský preklad schválený:

 Posvätnou synodou

Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku

20. mája 2010

Toto vyznanie viery pravoslávnej Cirkvi bolo sformulované na základe najstarších textov, vyznávaných veriacimi pri krste, opierajúc sa o Tradíciu a Sväté Písmo. Do všeobecného používania bolo uvedené čiastočne v roku 325, kedy bolo prijaté prvým všeobecným snemom konaným v Nicei a doplnené druhým všeobecným snemom v roku 381 konaným v Carihrade. Toto vyznanie, nazvané Niceocarihradským, bolo spoločné pre všetky miestne cirkvi, spojené do jednej, svätej, všeobecnej, apoštolskej Cirkvi. Všetky nasledujúce všeobecné snemy sa k tomuto vyznaniu verne hlásili a zakázali ho meniť. Na Západe však bolo neskôr bez uznesenia všeobecného snemu do neho vsunuté slovo „Filioque“, čím narušili do tej doby pre Cirkev spoločnú vieru v Ducha Svätého.