Jurisdikcia Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je súčasťou autokefálnej (samostatnej) Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku. Tým je zároveň aj členkou pravoslávnej Cirkvi tak, ako to vyznávame v Niceocarihradskom symbole viery „Verím v jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev“. Patrí do Pravoslávnej prešovskej eparchie, biskupom ktorej je Jeho Blaženosť Rastislav, arcibiskup prešovský a metropolita Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku.

História Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom

Ak chceme hovoriť o histórii či vzniku Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, je potrebné vrátiť sa do dávnej kresťanskej minulosti, korene ktorej siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy. Tieto korene zisťujeme v misijnom diele Cyrila a Metoda, ktoré sa rozvinulo vo svojich základných líniách na území staromoravského štátu (inak nazývaného Veľká Morava) v 9. storočí, ktorý susedil s bulharskou ríšou. Oblasti východného Slovenska v časoch prenikania Maďarov boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Nakoľko príslušníci vládnúcej arpádovskej uhorskej dynastie boli tolerantní ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa tak mohlo pomerne pokojne rozvíjať. Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. V tom čase boli v Humennom podľa historických zápisov dva chrámy. Jeden bol zasvätený k úcte všetkých svätých, druhý k úcte apoštola Petra. Pri Humennom bolo ešte staroslovienské „Popovo selo“ (Kňazova dedina), ktoré neskôr splynulo s mestom.

Drugetovci po príchode do mesta vyhnali východných pravoslávnych mníchov a povolali doň františkánov, ktorým postavili kláštor. Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí. Miestnym šľachticom sa pomocou jezuitského rádu podarilo presadiť tzv. užhorodskú úniu. Prvý pokus o zavedenie únie bol neúspešný. Pravoslávni veriaci vyhnali z monastiera v Krásnom Brode biskupa Atanásia Krupeckého, ktorý sa na pozvanie Drugetovcov v roku 1614 na sviatok Zoslania Svätého Ducha pokúsil vyhlásiť cirkevnú úniu pravoslávnych s rímskokatolíkmi. K násilnému zjednoteniu dochádza až 24. apríla 1646, kedy 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom. Únia s Rímom začala zneužívať sociálnu situáciu pravoslávnych duchovných. Tým duchovným, ktorí podpísali jednotu s Rímom, poskytuje sociálne úľavy, lebo toto duchovenstvo, na rozdiel od rímskokatolíkov, žilo v nevoľníctve. Cirkevné dane pravoslávni veriaci platili rímskokatolíckym duchovným, takže vlastné duchovenstvo žilo žobrácky. Aj napriek tomu veriaci ľud sa držal „starej viery“, udržiaval svoje zvyky, tradíciu, kalendár a cirkevnoslovanský jazyk.

Vláda a panstvo Drugentovcov skončilo v roku 1684 sťatím Žigmunda Drugeta v Košiciach. Drugetovský majetok sa dostal do rúk Wandenáthovcov a Csákyovcov. Potom prechádza do vlastníctva Andrássyovcov, ktorí vlastnili humenský kaštieľ do 2. svetovej vojny. Andrássyovci pochádzali zo Sedmohradska, nábožensky boli orientovaní na protestantizmus. Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám. Pravoslávna cirkevná obec sa tomuto chrámu dlho netešila. Panovníčka Mária Terézia, horlivá rímskokatolíčka, riadiaca sa heslom: „Čia krajina, toho náboženstvo“, dala v roku 1773 dekrétom 4312 previesť všetok pravoslávny majetok, teda aj humenský nový chrám, na uniatov, ktorých nazvala gréckokatolíkmi.

Stratou cirkevného majetku pravoslávna Cirkev ostáva žiť – možno povedať – už iba v srdci veriaceho človeka. Prichádza však revolučný rok 1848, ktorý prináša čiastočné oživenie. Slovania v podunajskej monarchii hľadajú k sebe cestu. V Prahe sa v tom istom roku konal Slovanský zjazd a myšlienka slovanskej vzájomnosti niesla so sebou aj záujem o pravoslávnu Cirkev. Na Slovensku ju s nadšením víta Ľudovít Štúr a iní národovci. No možnosti návratu k pravosláviu si na seba nechali počkať až ku koncu 19. a začiatku 20. storočia. Hlavne po 1. svetovej vojne sme svedkami prudkého rozbehu činnosti pravoslávnych na Podkarpatskej Rusi a na východnom Slovensku. Týka sa to aj obnovy života Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom. Zriadením ruského gymnázia obnovujú sa pravoslávne bohoslužby, ktoré sa spočiatku vykonávali v triedach ruského gymnázia a neskôr pre výkon pravoslávnych bohoslužieb boli vyčlenené priestory v humenskom kaštieli. Sväté bohoslužby podľa tvrdenia už nebohého Blaženejšeho ThDr. Nikolaja, arcibiskupa prešovského, metropolitu českých krajín a Slovenska, ako študenta ruského gymnázia v Humennom (študoval v povojnových rokoch) vykonávali: prot. Juraj Kuzan, prot. Peter Kernaševič, jeromonach Ihnatij Čokina a taktiež otec archimandrita Andrej Kolomackij. V roku 1950 zákazom pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi sa pravoslávni veriaci vrátili do chrámu, ktorý doteraz od rozhodnutia Márie Terézie slúžil gréckokatolíckym veriacim. Tento chrám pre výkon bohoslužieb užívali do roku 1968. Slúžili tu duchovní: o. Rastislav Bujnický, o. Jozef Galamb, o. Mikuláš Fedák, o. Andraško, o. Ján Huntej.

Rok 1968 bol rokom povolenia pôsobnosti gréckokatolíckej cirkvi podľa zákona č. 70/68 Zb. V tom čase na farnosti pôsobil o. Ján Huntej, ktorý bol nútený odovzdať farskú budovu pre potreby gréckokatolíckej cirkvi a sám sa nasťahoval do rodinného domu. Došlo aj k zákazu vykonávania pravoslávnych bohoslužieb v chráme pre pravoslávnych veriacich. To značne oslabilo Pravoslávnu cirkevnú obec v Humennom. Pravoslávni veriaci tak boli nútení zúčastňovať sa svätých bohoslužieb v Strážskom alebo v Michalovciach. Zásluhou prot. Vasiľa Čokinu, ktorý zbieral podpisy pravoslávnych veriacich za účelom zriadenia pravoslávnej farnosti v Humennom, sa pravoslávne bohoslužby obnovujú v roku 1970, keď správcom farnosti sa stáva prot. Mgr. Juraj Cuper. Jeho príchodom nastáva oživenie života pravoslávnej cirkevnej obce aj napriek tomu, že prekonával problémy s bývaním a spoluužívaním chrámu, ktoré trvali až do tzv. nežnej revolúcie v roku 1989. Opäť silný nátlak na pravoslávnych veriacich. Dopomohlo k tomu aj zákonné opatrenie č. 211/1990 Zb. zo dňa 29. mája 1990, ktorým bol majetok pravoslávnej Cirkvi opäť prevedený na gréckokatolíkov, ktorí pravoslávnych po trojmesačnom užívaní chrámu z neho vypovedali.

Majetkoprávne vzťahy medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi boli riešené tak, že pravoslávni veriaci bez finančnej náhrady gréckokatolíkom odovzdávajú chrám. Dočasne užívajú drevený novosedlický chrám, ktorý sa nachádza v humenskom skanzene a hľadajú spôsob, ako nadobudnúť nový pravoslávny chrám. Realizácia tohto zámeru na seba nedáva dlho čakať. Zásluhou otca prot. Mgr. Juraja Cupera, ktorý svojou šikovnosťou nadobúda pre Pravoslávnu cirkevnú obec v Humennom pozemok v hodnote 327 000 korún, ktorý bol od mesta cirkevnou obcou odkúpený a dňa 8. 9. 1991 vladyka Nikolaj, arcibiskup prešovský, posvätil základný kameň pre výstavbu nového pravoslávneho chrámu v česť sv. Cyrila a Metoda. Do augusta roku 1993 sa otcovi prot. Mgr. Jurajovi Cuperovi podarilo za finančnej pomoci biskupského úradu vybudovať hrubú stavbu. V auguste 1993 otec prot. Mgr. Juraj Cuper definitívne ukončuje svoje pôsobenie ako správca farnosti v Humennom a venuje sa svojej práci ako tajomník Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, do funkcie ktorej bol zvolený ešte v roku 1992. Ďalšie starosti s výstavbou chrámu na seba berie nový správca cirkevnej obce prot. Mgr. Peter Humeník, ktorý bol za správcu ustanovený menovacím dekrétom dňom 1. júla 1993. Do Humenného prichádza z farnosti Bajerovce a je zároveň tajomníkom biskupského úradu pre pastoráciu a katechizáciu v Prešove. 

Aj napriek veľkým finančným problémom dostavba chrámu pokračuje a už 12. novembra 1995 sa pravoslávni veriaci v Humennom po štyroch rokoch výstavby chrámu dožili slávnostnej chvíle, kedy sa v dočasne upravenom chráme slúžila prvá svätá liturgia. Významným dňom v dejinách Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom sa stáva 16. máj 1999. Vysokopreosvietený Nikolaj, arcibiskup prešovský a Slovenska, Vysokopreosvietený metropolita Nikolaj, arcibiskup Karpatoruskej pravoslávnej cirkvi v Pensylvánii v USA a Preosvietený Ján, biskup michalovský posvätili nový chrám. Veriaci aj napriek tomu že už majú nový chrám nezabudli ani na drevený chrám v humenskom skanzene, v ktorom našli útočisko v čase, keď sa ocitli bez chrámu a nemali kde slúžiť sväté bohoslužby. V súčasnosti sa v deň múzeí a v deň sv. archanjela Michala vracajú  tohto chrámu a slúžia v ňom sv. Liturgiu. 

Súčasnosť

Takouto historickou cestou sa Pravoslávna cirkevná obec v Humennom dopracovala až k súčasnosti. Dnes ma v meste nezastupiteľné miesto. Prispieva veľkou mierou k vytváraniu dobrých medziľudských vzťahov. Spolupracuje s vedením mesta a udržiava nadštandardné vzťahy s inoslávnymi kresťanskými spoločenstvami.

Pri pravoslávnej cirkevnej obci pracuje skupina Bratstva pravoslávnej mládeže, ktorá je súčasťou Svetovej federácie pravoslávnej mládeže SYNDESMOS a podieľa sa na práci a formovaní mladého človeka. Organizuje rôzne mládežnícke akcie a prispieva svojou činnosťou k rozvoju cirkevnej obce. Pri chráme pracuje pod vedením Mikuláša Surgenta spevácky cirkevný zbor, ktorý pravidelne spieva pri sv. Liturgiách v nedeľu, sobášoch, rôznych iných príležitostiach cirkevnej obce a reprezentuje cirkevnú obec a Pravoslávnu cirkev na Slovensku na rôznych podujatiach. Neoddeliteľnou súčasťou činnosti cirkevnej obce je aj sociálna a charitatívna služba, ktorá bola a bude súčasťou života Cirkvi podľa vzoru nášho Spasiteľa Isusa Christa. Duchovný život a zameranie svojej činnosti Pravoslávna cirkevná obec v Humennom každoročne už od roku 2000 zhŕňa v publikácii Pravoslávna cirkevná obec v Humennom – Ročenka.

• Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa v Humennom k pravoslávnej Cirkvi prihlásilo 1805 veriacich.

• Za zmienku určite stojí aj to, že 28. júna 1998 cirkevnú obec pri svojej oficiálnej návšteve Slovenska navštívil aj Jeho Svätosť Bartolomej I., arcibiskup konštantinopolsky, Nového Ríma a ekumenický patriarcha.

• V súčasnosti prebieha rozpis ikon na stenách Pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Humennom, s ktorým sme započali v mesiaci júl 2009. Stalo sa tak na základe uznesenia členov Rady pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom počas výročnej schôdze, ktorá sa konala dňa 4. januára 2009. Z oslovených ikonopiscov sa tejto Bohumilej, ale zároveň zodpovednej práce ujal pravoslávny ikonopisec Myroslaw Trochanowski z Poľska.