Z Jánovho evanjelia sa dozvedáme toto: „Tak Boh miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik nezahynul, ale aby večný život mal každý, kto verí v neho. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil“ (Jn 3, 16-17). Keď Isus Christos vystúpil na verejné učinkovanie, jeho predchodca sv. Ján Krstiteľ o ňom vyhlásil: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriechy sveta“ (Jn 1, 29). Isus Christos vzal na seba naše hriechy, lebo ľudský rod bol v zajatí démona, preto Boží Syn prišiel na sve, aby nad ním zvíťazil a zničil jeho moc. Pravoslávna Cirkev učí, že jeho utrpenie v spasiteľnom diele sa javí ako nevyhnutnosť. Sám Isus Christos pripravoval svojich učeníkov na to, že musí podstúpiť utrpenie. 

Po zrade Isusa Christa a nespravodlivom odsúdení, v strašných mukách, ako to čítame vo Sv. Evanjeliu, vypúšťa na kríži Ducha. Isus Christos bol ukrižovaný v piatok okolo dvanástej a zomrel okolo pätnástej hodiny v ten istý deň. Krátko nato bolo telo Isusa Christa sňaté z kríža a Pilát ho vydal istému Jozefovi z Arimatie, ktorý ho o to požiadal. Jozef za pomoci Nikodéma, ktorý bol váženým členoom Veľrady (Synedrionu) a tajným učeníkom Isusa Christa, ktorý neschvaľoval rozhodnutie Veľrady; za pomoci apoštola Jána, ktorý jediný z apoštolov zotrval s Isusom až dokonca a so ženami ho zavinuli do čistého plátna a položili do hrobu.

Toto všetko sa udialo v tzv. Veľký piatok, ktorý je v pravoslávnej Cirkvi pôstnym dňom. Podľa tradície pravoslávnej Cirkvi sa v tento deň neslúži Svätá Liturgia. Namiesto Liturgie sa v dopoludňajších hodinách čítajú tzv. „Cárske časy“, počas ktorých si verní sprítomňujú Christovo utrpenie a ukrižovanie. Popoludní okolo 15.00 hod. sa koná Veľká večerňa s kladením Plaščenice (Plaščenica – Plátno, na ktorom je zobrazený Isus Christos v hrobe a osoby, ktoré Ho pochovávali) do hrobu.

Kvôli historickým záznamom o našej

Pravoslávnej cirkevnej obci v Humennom

uvádzame nasledujúce:

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom sa už od 50. rokov minulého storočia riadila s požehnaním vtedajšej Posvätnej synody (Zbor biskupov) našej miestnej Pravoslávnej cirkvi v Československu, slávením cirkevných sviatkov podľa gregoriánskeho kalendára a slávením sviatkov Vzkriesenia podľa západnej paschálie. Udialo sa tak s dobrým úmyslom a z misijných dôvodov na mnohých cirkevných obciach Prešovskej pravoslávnej eparchie a takmer celej Michalovskej pravoslávnej eparchie.

V tomto roku (2019) došlo podľa nášho názoru k unáhlenej zmene v tejto otázke. Písomným nariadením eparchiálneho biskupa, ktorý nepožehnal slávenie sviatkov Vzkriesenia podľa západnej paschálie, bola Pravoslávna cirkevná obec v Humennom nútená prejsť pri slávení sviatkov Vzkriesenia podľa východnej paschálie (podobným písomným nariadením sa to uskutočnilo pred pár rokmi aj v celej Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchií, kde nepokoje medzi veriacimi pretrvávajú dodnes). V dôsledku tohto nariadenia sa podobne ako na iných cirkevných obciach, (zvlášť v mestách), rapídne znížila účasť veriacich na sv. bohoslužbách. Dôsledkom je značné oslabenie cirkevnej obce a rozdelenie veriacich na dva tábory.

Podrobnejšiu správu uvádzame TU!