Pravoslávna cirkev v našich krajoch si 6. septembra pripomína a vzdáva úctu sv. kňazovi mučeníkovi Maximovi Gorlickému (Sandovičovi), ktorý sa stal symbolom mučeníctva Lemkov – Rusínov, ktorí chránia svoje tradície, milujú svoju rodnú zem a sväté Pravoslávie. Pomenovanie Gorlický dostal podľa mesta, v ktorom položil svoj život. V tomto meste v Pravoslávnom katedrálnom chráme Svätej Trojice sú v súčasnosti uložené aj jeho mošči (ostatky). Aj napriek tomu, že Pravoslávna cirkevná obec v Gorliciach je menšinová, na základe uznesenia mestskej rady sa sv. Maxim stal aj patrónom mesta Gorlice.

Do tohto mesta vzdialeného od Humenného cca 160 km putovali v stredu 6. septembra 2017 aj verní Pravoslávnej cirkevnej obce z Humenného, aby si uctili sv. Maxima. Malá častica ostatkov tohto svätca sa nachádza aj v humenskom pravoslávnom chráme, ktorú 8. mája 2011 v deň chrámového sviatku osobne priniesol ako dar pre Humenčanov súčasný vladyka przemysko-gorlicky Jeho Preosvietenosť Paisij. V tom čase pri odovzdávaní tohto vzácneho daru vyjadril aj svoju túžbu, aby tieto ostatky a ikona svätca posilňovali duchovných život v našej cirkevnej obci, ale aj duchovné vzťahy medzi Pravoslávnou cirkevnou obcou v Humennom a Pravoslávnou cirkevnou obcou v Gorliciach. Takýmto spôsobom naše cirkevné obce tento sv. kňaz mučeník spojil napriek tomu, že existuje medzi nami štátna hranica a niekoľko desiatok kilometrov.

Slávnostných sv. bohoslužieb sa v Gorliciach okrem miestneho vladyku Paisija, veľkého počtu kňazov a veriacich zúčastnil aj Jeho Vysokopreosvietenosť Ábel, arcibiskup lubelski a chelmski. Toto modlitebné stretnutie sa nieslo aj v duchu 70. výročia od násilného vysidlenia vyše 35 tisíc Lemkov – Rusínov v roku 1947 z oblasti ich rodných Karpát na severozápad Poľska, keď museli do 24-48 hodín opustiť svoje príbytky, polia aj chrámy. Mnohí z nich stále žijú a tisnú sa im slzy do očí, keď na to spomínajú. No verní Poľskej pravoslávnej cirkvi nezostávajú zatrpknutí, ale ako povedal vladyka Ábel vo svojej kázni: „My Pravoslávni sme tu podľa ich plánov už nemali byť, ale my sme stále tu, lebo Boh to tak chce, a tam kde Pravoslávie v minulosti nebolo (na severe a západe Poľska, kde ich vysťahovali), tam ono dnes žije“. Po sv. bohoslužbách sa ešte konala obchôdzka chrámu s moščami (ostatkami) sv. Maxima. Celkom na záver si mohli všetci prítomní v areáli chrámu pozrieť zaujímavú prezentáciu zameranú práve na spomínané násilné vysťahovanie Lemkov – Rusínov známe ako „Akcia Visla“.

Svätý mučeník Maxim Gorlický

Svätý mučeník Maxim Sandovič (Gorlický) je symbolom mučeníctva Rusínov, ktorí chránia svoje tradície, milujú svoju rodnú zem a Pravoslávie. Narodil sa 1. februára 1885 v lemkovskej dedine Ždyňa asi 6 km od Becherova (Becherov – najbližšia slovenská dedina okres Bardejov). Jeho život vo veľkej miere ovplyvnil pobyt v monastieri v Počajeve (Ukrajina) a tiež biskup Antonij Chrapovický, s ktorým Maxim strávil veľa času vo vzájomných rozhovoroch, a ktorý mu radil odísť do Pravoslávneho duchovného seminára v Žitomire, čo aj Maxim urobil. Po ukončení štúdia sa oženil, bol rukopoložený na kňaza a vrátil sa do rodného kraja na Lemkovčinu šíriť Pravoslávie. Tu sa stretol s veľkým odporom rakusko-uhorského režimu a uniatského (rozumej gréckokatolíckeho) duchovenstva. Bol veľakrát vyšetrovaný, pokutovaný a väznený. Počas väzby v Ľvove bol dokonca mučený a bolo mu ponúkané prepustenie pod podmienkou, že sa zjednotí s uniatmi, čo sv. Maxim odmietol. Neskôr ho čakal súdny proces, po ktorom bol prepustený, ale nie nadlho. V krátkom čase bol znovu uväznený tentokrát v Gorliciach spolu s manželkou, ktorá čakala dieťa, blízkymi rodinnými príslušníkmi ako aj mnohými veriacimi z rodnej dediny Ždyňa. Uväznení boli obvinení z rusofilstva a údajnej náklonnosti k Rusku. Rakúšania videli v každom pravoslávnom kresťanovi svojho nepriateľa – ruského špióna. Pre rakusko-uhorský režim bolo rodiace sa národne povedomie Lemkov nevyhovujúce, a aby zastrašili Rusínov, ktorí sympatizovali s Ruským národom rozhodli sa tak urobiť neľudským spôsobom. 6. septembra 1914 bol otec Maxim na nádvorí gorlického väzenia bez súdu a rozsudku, na rozkaz rotmajstra Dietricha z Linzu, zastrelený. Jeho telo bolo v noci pochované a až v roku 1922 bolo prenesené do rodnej obce Ždyňa. Poľská pravoslávna cirkev otca Maxima kanonizovala (svätorečila) v roku 1994 a v roku 2007 jeho mošči boli prevezené do pravoslávneho chrámu v Gorliciach. Na budove okresného súdu v Gorliciach na Warmiňskiego ulici bola v 90. rokoch minulého storočia umiestnená tabuľa s nápisom po lemkovsky: „Tu dňa 6.9.1914 zahynul mučeníckou smrťou, zastrelený rakúskymi žandármi, otec Maxim Sandovič, syn lemkovskej zeme. K 80-tému výročiu smrti verní Lemkovia“.