Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku si v tomto roku (2017) pripomína 75. rokov od mučeníckej smrti sv. Gorazda II., biskupa českého a moravsko-sliezkeho, ktorý položil svoj život za národ a pravoslávnu Cirkev v čase 2. svetovej vojny, keď bol zastrelený nacistami. Dňa 2. septembra sa v rodisku biskupa Gorazda v dedine Hrubá Vrbka na Morave konalo modlitebné stretnutie za účasti troch biskupov našej miestnej cirkvi (vladyku Michala, vladyku Simeona a vladyku Izaiáša), dvoch poľských (vladyku Ábela a vladyku Pajsija), kňazov pražskej a olomoucko-brnenskej eparchie, starostu obce, evanjelickej farárky, verných pravoslávnej Cirkvi ako aj občanov obce Hrubá Vrbka. Zo Slovenska sa na tomto modlitebnom stretnutí zúčastnil o. Jakub Jacečko, správca Pravoslávnej cirkevnej obce v Holíči a o. Peter Humeník, správca našej Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom. Počas sv. bohoslužieb sa k prítomným s poučným slovom prihovoril Jeho Vysokopreosvietenosť Simeon, arcibiskup olomoucko-brnenský, ktorý hovoril o význame utrpenia v našom živote. V závere sv. bohoslužieb odovzdal hosťom v mene Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách Jeho Preosvietenosť Izaiáš, biskup šumperský, pomocný biskup olomoucko-brnenský rády a medaily sv. novomučeníka biskupa Gorazda, prvého a druhého stupňa. Medzi ocenenými bol aj o. Peter Humeník, správca našej Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, ktorému vladyka Izaiáš udelil Rád sv. novomučeníka biskupa Gorazda (II. stupňa) za dlhoročnú prácu v Cirkvi.

Sv. novomučeník biskup Gorazd II.

Biskup Gorazd sa narodil 26. mája 1879 v dedinke Hrubá Vrbka na Morave. Pôvodne bol rímskokatolíckym kňazom, no usiloval sa o reformu rímskokatolíckej cirkvi v duchu prvokresťanskej praxe. Po pápežovom odmietnutí akýchkoľvek reforiem v rímskej cirkvi podieľal sa na utváraní Československej cirkvi. Táto sa však delila na dva prúdy liberálny a pravoslávny, preto neskôr vstúpil do novoutvorenej miestnej Pravoslávnej cirkvi. V septembri 1921 bol v Srbskom Belehrade podstrihntý do mníšskeho stavu a rukopoložený (vysvätený) za pravoslávneho biskupa pre Moravu. Počas jeho pôsobenia bol postavený celý rád chrámov, ktoré dnes patria medzi stavebné skvosty a chránené kultúrne pamiatky. Biskup Gorazd neúnavne organizoval život miestnej cirkvi, slúžil sv. bohoslužby a pod jeho vedením boli do češtiny prekladané časti sv. bohoslužieb. Stal sa obnoviteľom Pravoslávia u nás na základe čistoty prvotného kresťanstva a cyrilometodskej tradície. Jeho neľahkú no plodnú prácu prerušila nemecká okupácia v marci 1939. Do našich dejín sa zapísal a stal sa známym nielen v pravoslávnom prostredí v súvislosti s atentátom na ríšskeho protektora Heydricha. Pravoslávni veriaci totiž ukryli organizátorov atentátu v krypte Pravoslávneho katedrálneho chrámu v Prahe. Po prezradení úkrytu a po tom ako zahynuli ukrývajúci sa parašutisti, sa biskup Gorazd pokúšal zachrániť miestnu cirkev. Vzal celu vinu za skrývanie atentátnikov pred okupačnými úradmi na seba napriek tomu, že o úkryte parašutistov v krypte pod chrámom spočiatku vôbec nevedel. Ponúkol svoj život za životy ostatných a za zachovanie cirkvi. Nacisti biskupa zatkli a spolu s jeho dvomi pražskými kňazmi a predsedom katedrálneho zboru starších po niekoľkomesačnom mučení dňa 4. septembra 1942 popravili zastrelením. Mnoho osôb blízkych biskupovi Gorazdovi bolo deportovaných do koncentračných táborov a do Nemecka na nútené práce. Majetok cirkvi bol skonfiškovaný, chrámy zapečatené, ich zariadenie rozkradnuté, bohoslužby zakázané. Miestna Pravoslávna cirkev bola úradne rozpustená a akákoľvek práca v prospech pravoslávnej Cirkvi sa trestala smrťou.

V roku 1987 Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku biskupa Gorazda II. kanonizovalá (svätorečila) a jeho pamiatku si dnes Cirkev pripomína každoročne 4. septembra v deň jeho mučeníckej smrti a zrodenia pre večný život.