V Božej Cirkvi bolo a je zbožným zvykom sláviť pamiatku toho ktorého svätca v deň, ktorý sa nejakým spôsobom k nemu zvlášť vzťahuje. Je to obyčajne deň jeho zosnutia (t.j. narodenia pre večný život) a ešte častejšie deň jeho svätorečenia (čo býva spojené s translací /čiže slávnostným prenesením/ svätých ostatkov; alebo s tzv. „nájdením ostatkov“). Taktiež býva deň pamiatky svätca v deň, keď sa udial nejaký veľký zázrak v jeho živote (napr. navštívenie Matky Božej), alebo zázrak vykonaný týmto svätcom po jeho zosnutí, a nakoniec slávime pamiatku mnohých z radov svätých v deň, keď sa koná pamiatka svätého, ktorého meno nosili. Veľa svätých má v priebehu roka niekoľko pamiatok – je im zasvätených viac dní v roku.

Podstatné je, aby deň konania pamiatky bol určený v cirkevnej jednomyselnosti, aby motívy boli čisté (teda cieľom musí byť výhradne oslava svätého, skrze ktorého oslavujeme samotného Boha, ktorý toho svätého sám preslávil). Potom môžeme dúfať, že sa Cirkev nebeská spojuje s Cirkvou pozemskou a „Boh podivuhodný vo svojich svätých“ je oslavovaný na nebi aj na zemi.

Pravoslávna Cirkev týmto dvom velikánom nášho národa zasvätila 11. máj. Tento deň je určený tak v cirkevnej jednomyselnosti (vo všetkých slovanských pravoslávnych cirkvách), ako aj v správnom duchu. Vieme, že svätí bratia prišli na Veľkú Moravu na jar roku 863. Podľa tradície to bolo práve v tento deň – 11. mája. Tento dátum je teda oslavou začiatku ich svätého a Bohom požehnaného diela na Morave. Preto vidíme tento deň v spojitosti s ich životom – dokonca s tým najdôležitejším, ba priam zázračným, teda s položením základov slovanského Pravoslávia, ktoré má byť podľa starých proroctiev poslednou a najväčšou vetvou z kmeňa kresťanskej orthodoxie, a má zohrať kľúčovú úlohu v zápase posledných kresťanov s Antichristom.

Je dnes celkom jedno, či skutočne presne v tento deň prekročili svätí bratia hranice Veľkej Moravy, či práve v tento deň prešli otvorenou bránou hlavného moravského mesta, a boli vítaní kniežaťom svätým Rastislavom. Podstatné je, že v Cirkvi je spojený tento dátum so zahájením ich diela, ktoré prinieslo spásu Slovanom.

Pozoruhodný je aj ďalší rozmer tohto sviatku – na tento deň pripadá podľa pravoslávneho kalendára ešte jedna pamiatka: slávnosť mesta Carihadu (Konštantinopolu), čo je vlastne byzantský štátny sviatok, ktorý vstúpil v rámci byzantského ponímania symfonie štátu a Cirkvi aj do kalendára cirkevného. Skutočnosť, že v tento štátny byzantský sviatok zahájili na Morave svoje požehnané misijné dielo (alebo že Cirkev neskôr tento sviatok spojila so zahájením tohto diela) nieje určite nič náhodné. Znie tu srdečný vzťah k »druhému Rímu« – Konštantinopolu. (Slávny »prvý Rím« nevypočul prosby Moravanov o kresťanských misionárov, čím fakticky odovzdáva Moravu do rúk Frankom a upiera Morave samostatný cirkevný a národný život.) Zaznieva tu vďačnosť k Byzancii a v spojení dátumu zahájenia cyrilometodejskej misie s dátumom osláv »druhého Ríma« vnímame aj určitý osteň namierený proti »starému Rímu« – veď vzťahy Byzancie s Rímom neboli najlepšie a jednoznačne už v dobe cyrilometodejskej misie reflektovali vznikajúci rozkol vieroučný (dogmatický) a cirkevnej disciplíny, predzaznamenávali rozkol právny (1054) a mierili k rozkolu faktickému (križiacke vojny – 1204 – prepadnutie Konštantinopolu rímskymi križiakmi: 12. apríla 1204 bol Carihrad zákerne prepadnutý, nemilosrdne vykradnutý (vyrabovaný) a zneuctený.

Okrem tohto dňa pravoslávna Cirkev slávi ich pamiatku aj:

 Nový štýl/Starý štýl

14.2./27.2

– deň zasvätený sv. Cyrilovi (Konštantínovi) – deň jeho zosnutia (+869)

 Nový štýl/Starý štýl

6.4./19.4.

– deň zasvätený sv. Metodovi – deň jeho zosnutia (+885)

Neprehliadnite!

Rímskokatolícky cyrilometodejský sviatok a jeho júlový dátum (konkrétne 5. júl), ktorý žiaľ ako štátny sviatok prijala aj Slovenská a Česká republika je pre pravoslávnych neprijateľný.

Tento termín sviatku bol latinskou cirkvou určený bez akejkoľvek súvislosti so životom svätých slovanských apoštolov a mimo akúkoľvek súvislosť s cyrilometodejstvom vo všeobecnosti. Naopak bol ustanovený účelne s úmyslom zastrieť pamiatku Majstra Jána Husa (koná sa deň nato v deň jeho upálenia 6. júla); oslava svätosti cyrilometodejcov mala poslúžiť latinskej cirkvi k odvedeniu pozornosti ľudu od osláv svätosti nepohodlného svätca (Majster Ján Hus je aj medzi mnohými pravoslávnymi kresťanmi uctievaný spolu s Jeronýmom Pražským ako pravoslávny svätec), a tak malo ustanovenie letnej slávnosti svätosti sv. Cyrila a Metoda viesť k úplnej likvidácií svätej pamiatky kostnických mučeníkov; len patrne kvôli tomu sa latinská cirkev náhle rozpomenula na týchto byzanských svätcov, ktorých predtým vyhlasovala za kacírov – heretikov (napr. pápež Ján X. (914-928) v liste z roku 924 zazlieval Chorvátom, že sa odvolávajú na Metoda, ktorého on, pápež, vraj v žiadnej knihe medzi svätými nenachádza. Pápež Alexander II. (1061-1073) dokonca nazval v roku 1069 svätého Metoda kacírom. Atď. V latinských misáloch určených pre diecézu olomoucku z rokov 1499 a 1505 a rovnako aj v misále pre arcidiecézu pražskú v roku 1522 nieje o svätom Cyrilovi a Metodovi už žiadnej zmienky. Až keď v 19. storočí národní buditelia obnovili ich pamiatku v našom národe a vznikla obava, že by to snáď mohlo vyvolať ľudové hnutie v prospech pravoslávnej Cirkvi, a keď sa okrem toho vzmáhal v národe kult Majstra Jána Husa, začala si cirkev latinská oboch svätcov všímať, až konečne pápež Lev XIII. Okružným listom „Grande munus“ z 30. septembra 1880 vyzdvihol – avšak nevecne a nevedecky – zásluhy svätých bratov. Tento pápež stanovil sviatok svätého Cyrila a Metoda na deň 5. júla, aj keď tento deň nijako nesúvisí s ich životom; stalo sa to iba za tým účelom, aby sa jednak latinská cirkev javila ako ctiteľka svätých solúnskych bratov, a taktiež aby bol 6. júl, deň umučenia Majstra Jána Husa, zatlačený do pozadia).

Vyššie povedané nieje obtiažne doložiť. Oslavy sv. Cyrila a Metoda sa ihneď po ich vyhlásení v latinskej cirkvi začali konať s veľkou pompéznosťou – vrátane sprievodov, alegorických vozov atď. s evidentnou snahou vytlačiť z povedomia ľudí slávenie pamiatky nasledujúceho dňa. Pokiaľ je deň konania pamiatky niektorého svätého ustanovený s takýmito motívmi, ktoré sú evidentne v rozpore s kresťanskou duchovnosťou a etikou, jedná sa vlastne o boj proti svätosti nektorého zo svätcov – teda o zápas s Bohom. Z týchto príčin je prijatie takto ustanovenej pamiatky pre pravoslávneho kresťana zásadne neprijateľné. Je potrebné mať na pamäti, že aj keď v súčasnosti už nemá oslava svätých slovanských apoštolov u dnešných latiníkov tento protihusitský charakter, duch, v ktorom bola táto pamiatka ustanovená trvá.

Prevzaté z českej pravoslávnej webovej stránky www.orthodoxia.cz

Z češtiny pre náš web preložil a upravil administrátor stránky