2. ČASŤ

Poučenia athoského starca

o. Porfirija Kavsokaliviju,

týkajúce sa narodenia a výchovy detí,

ich duševného a telesného zdravia,

vzájomného vzťahu detí a rodičov

a taktiež vzájomných vzťahov rodičov.

 

Do slovenčiny preložil

Mgr. Mikuláš Šmajda.

MOJA DCÉRA VEDIE HRIEŠNY ŽIVOT

– Moja dcéra, Geronda, vedie hriešny život. Ako ju mám zachrániť?

– Svojou vlastnou zbožnosťou a posvätnosťou. Len tak. Posvätnosť a zbožnosť rodičov ich zachraňuje.

 

MÁME VEĽKÉ PROBLÉMY

Raz veľmi zbožní rodičia, otec inžinier, matka učiteľka, navštívili otca Porfirija, aby sa poradili o svojom dieťati, ktoré sa dostalo do búrlivého obdobia dospievania.

– Geronda , – opýtali sa – čo máme robiť? Dieťa vyrástlo. A teraz s ním máme veľké problémy. Chlapec neskoro chodí domov…., nepočúva, je drzý a stretáva sa s pochybnými priateľmi.

– Je to také obdobie, keď musíte mlčať, – odpovedal múdry Starec. – skrývajte svoju „zbožnosť“. Neprovokujte ho. Teraz je v takom období: vy ako by ste boli oblečení sviatočne a on celý v špine a otrhaný. Tento váš „pohľadný“ výzor akoby ho odstrkával a vyvolával v ňom pocit odporu.

 

POVEDZTE TO PRESVӒTEJ BOHORODIČKE          

„To, čo chcete povedať svojim deťom, hovorte s modlitbou. Detské uši nepočujú. Len keď prichádza Božestvennaja blahodať /Milosť Svätého Ducha/ , vtedy počujú, čo im hovoríme. Keď chcete niečo povedať svojim deťom povedzte to Presvätej Bohorodičke a ona Sama všetko zariadi. Vaša modlitba bude životodarným dychom, tým duchovným pohladením, ktoré zohrieva v svojom náruči a priťahuje dieťa.

Otec Porfirij veril v nespornú silu modlitby v duchovnom živote človeka. Vždy zdôrazňoval svojim duchovným deťom, aby nezabúdali na modlitbu: „Modli sa proste, jednoducho a pokorne, s vierou a nečakaj, že Boh ti odpovie. Nesnaž sa uvidieť Jeho ruky, Jeho tvár, Jeho lesk, nič. Len jediná viera. Keď sa rozprávaš s Bohom, ty skutočne rozprávaš s Ním“.

 

KEĎ VIDÍŠ AKO „NEMEC“ CHYTÁ POD KRK TVOJE DIEŤA

Raz večer som prišiel k otcovi Porfirijovi s jedným známym Cyperčanom, ktorý mal v Aténach významné postavenie. Tento človek sponzoroval natáčanie filmu s biblickým motívom o bludnom synovi. Scenár a všetko nevyhnutné pre natáčanie už bolo hotové, a tento človek prišiel k Starcovi preto, aby si vypočul jeho názor na budúci film, a zároveň aby mu Starec požehnal.

Otec Porfirij veľmi veľa hovoril o podobenstve otca, ktorý odpustil svojmu bludnému synovi, a o tom akým má byť otec v súčasnom svete. Povedal: „Keď vidíš, že „nemec“*/ v Nemcovi videl diabla/ chytá pod krk tvojho syna, ty sa nehnevaj na svojho syna, že zišiel z tej správnej cesty života, ale obrať sa k Boha s modlitbou za deti. Namiesto toho aby si im nadával, porozprávaj Bohu o svojich problémoch s deťmi.“

 

NEMILUJEŠ SVOJE DIEŤA CHRISTOVOV LÁSKOU A PRETO MU UBLIŽUJEŠ

Raz mi Starec povedal:

„Musíme milovať Christovou láskou a nie svetskou. Pred dvoma rokmi tu bola matka štyroch detí, aby sa ma na nich opýtala.

Povedala mi ako sa volajú a ja jej hovorím:

– Venujte osobitnú pozornosť Charalampiovi, pretože vám spôsobí veľmi veľa bolesti. /Vtedy mal dvanásť rokov/

* Za sto rokov tureckej nadvlády a nemeckej okupácie slova „Turek“ a „Nemec“ majú v Grécku záporný význam

– Keď to žena počula, vykríkla:

– Otec, čo to hovoríte? Charalampij – je to môj najlepší syn. Venujem mu osobitú starostlivosť a mám ho najradšej zo všetkých, pretože je najmladší:

– Ty ho nemiluješ Christovov láskou a preto mu veľmi ubližuješ.

– Neverila mi a ďalej sa so mnou hádala a odišla veľmi podráždená. Pomodlil som sa, a odovzdal ju do Božích rúk.

Včera sa zase vrátila, no s hlbokou ľútosťou.

– Odpusťte mi otče – povedala.

Vtedy som sa na vás nahnevala a povedala, že hovoríte ľuďom bludy. Teraz verím, že dostávate vnuknutie od Boha. Otče Charalampij odišiel od nás. Stal sa z neho skutočný divoch a prináša nám veľmi veľa trápenia. Čo máme teraz robiť? Skutočne som ho nemilovala Christovou láskou a takto som mu ublížila. A začala srdcervúco nariekať a plakať.

 

SVETSKÁ LÁSKA BOLI DIEŤA

Súčasná mládež trpí stratou zmyslu života a mnohí chcú ukončiť svoj život samovraždou. V tejto slabosti detí sú na vine ich rodičia. Pretože sa v živote riadia podľa svetských zákonov a trápia svoje deti len svetskou láskou. Ty poznáš pána N? Napísal niekoľko vynikajúcich kníh z pedagogiky. Má päť detí a všetci sú chuligáni, alebo hippies. Jeden z nich spáchal samovraždu. Na pohreb prišli jeho bratia a sestry a povedali: „Neboj sa, pomstíme sa za teba“.

 

SPRÁVNE VYCHOVÁVAJTE SVOJE DETÍ

Starec nám hovoril, že rodičia musia svoje deti zbavovať zlých návykov. Tieto si často myslia, že všetka pozornosť rodičov, musí patriť práve im. Musia naučiť svoje deti, aby mali potrebnú flexibilitu vedieť nažívať s akýmikoľvek ľuďmi a prispôsobiť sa akýmkoľvek životným situáciám. Je to nevyhnutné preto, aby deti nemali ťažkosti, keď sa ponoria do tohto života a začnú komunikovať so stovkami ľudí rôznych charakterov. Budú mať so všetkými veľmi dobré vzťahy, nebudú mať nepriateľov pre svoj malicherný egoizmus a samoľúbosť. To je naozajstná pedagogika.

 

RODIČIA SA NESMU ROZČUĽOVAŤ NA SVOJE DETI

Starec ešte povedal “Ty rodičia, ktorí majú neslušné a problematické deti, nech sa nehnevajú na nich, ale na toho, kto stojí za chrbtom ich detí – na diabla. Diabla môžeme poraziť iba vtedy, keď sa staneme svätými“.

Táto krátka rada môže byť veľkou pomocou rodičom, pedagógom, lekárom a tým, ktorí často sú vo vzťahu s ľuďmi, komunikujú s nimi a v konečnom dôsledku sa zaoberajú ich výchovou.

 

NIKDY NECHCITE ZLÉ PRE SVOJE DETI

Otec Porfirij často hovoril, že rodičia si musia dávať veľmi veľký pozor na to, čo hovoria. Musia požehnávať a nie preklínať svoje detí. Naše srdce je vyžarujúci vysielač a prsty sú antény. Pri týchto slovách zľahka zdvihol ruku a roztiahol prsty. Každý človek uvoľňuje, vysiela požehnanie alebo preklínanie, šťastie alebo ťažkosti, dobro alebo zlo.

A Starec porozprával nasledujúci príbeh, ktorého sa stal svedkom. Jeden chlapec sa išiel zabávať vtedy, keď ho matka prosila, aby odviedol na pašu ich somára. Keď sa chlapec vrátil domov, matka plná hnevu ho začala preklínať, ako to robí väčšina jednoduchých žien, so zložitým charakterom majúc veľmi ďaleko k Bohu a Cirkvi. Medzí iným niekoľkokrát povedala: „Aby si zdochol“. Chlapec zobral somára a išiel s ním na lúku, no cestou z neho spadol, udrel sa hlavou o kameň a zomrel. Okolo idúci ho zodvihli a doniesli domov. Keď to žena uvidela začala si trhať vlasy, ale už bolo neskoro. Preto nám Evanjelium hovorí požehnávať a nie preklínať“. Pretože požehnanie prináša dobro a preklínanie zasa ťažkosti a nešťastie.

 

DETI TRPIACE NEURÓZAMI

Žene, ktorej dieťa trpelo neurózami Starec povedal, že jej syn má čistú, nepoškvrnenú dušu, ale príčinou jeho choroby je stretávanie sa so zlými kamarátmi. Povedal jej, že dieťa sa uzdraví, vie aj kedy sa to stane, ale nesmie jej to povedať. Medzitým jej otec Porfirij povedal, že ako vyzdravie: „vyzdravie vtedy, keď sa stane svätou. Prvý krok na ceste k jej svätosti je v tom, že hneď prestane fajčiť. Trpiacemu otcovi, ktorý prišiel so svojim chorým synom k otcovi Porfirijovi povedal: „Tvoj syn je veľmi dobrý chlapec, ale keďže si ho nútil k tomu, aby bol najlepší a vyznamenaný nevydržal, zlomil sa a začal trpieť neurózami.“

„A čo mám povedať ja, keď som bol dieťaťom prežil som toľko vojen, utrpenia a nič sa mi nestalo? – opýtal sa otec.

„Áno, ale ty si žil v inej dobe“, – povedal mu Starec.

 

ZAJTRA JU JEJ SYN – NARKOMAN ZBIJE A JA JEJ NEMÔŽEM POMÔCŤ

Nadanie Starca urobilo z neho neobyčajne citlivého človeka k ľudskej bolesti. „Raz veľmi neskoro večer sme museli prerušiť vyšetrenie otca Porfirija – spomína jeden z lekárov, pretože na dvore sa zišlo veľmi veľa ľudí čakajúcich pred svojím odchodom na jeho požehnanie. Keď som vyšiel z kélie, návštevníci už prichádzali k Starcovi po požehnanie a pobozkanie jeho ruky. Bol veľmi unavený a s nikým sa nerozprával. Posledná prišla plačúca žena. Keď som sa vrátil, uvidel som plačúceho otca Porfirija. „Takto je to so mnou stále, – povedal . – Teraz som videl, že zajtra túto ženu zbije jej syn – narkoman, aby mu dala peniaze na drogy. Táto nešťastnica je z tohto problému už v koncoch a nikto jej nevie pomôcť. A čo môžeš urobiť ty slabý Porfirij? Pane Bože /Hospody Isuse/….. A slova modlitby prúdili z úst plačúceho Starca“.

 

AKO VYCHOVÁVAŤ DETI

Keď sme sa rozprávali so Starcom, porozprával mi o niektorých prípadoch z môjho života, hovoril o moje rodine, o tom ako sa máme rozprávať s deťmi, z ktorých dvaja starší už boli takmer dospelí. Bolo to také prirodzené.

Povedal mi: „K najstaršej dcére by si mal voliť takýto prístup, zatiaľ čo k druhému dieťaťu by si mal pristupovať takto. Tvoj najmladší syn je ešte dieťa a s ním ešte nemáte žiadne ťažkosti.“

Otec Porfirij jasne videl pred sebou celú moju rodinu. Rozprával mi o nej nie preto, aby má ohúril, všetko to bolo veľmi spontánne. Takými darmi sú obdarení svätí našej cirkvi. Boh mi umožnil zažiť milosť poznania, ktorou boli obdarení títo ľudia.

Otec Porfirij mi počas nášho rozhovoru opísal charakter mojej dcéry a staršieho syna. Začal som sa úplne inak na nich pozerať. Po tom všetkom sa mi zdalo, že Starec pozná tak dobré moje deti, akoby s nimi prežil ten istý čas ako ja. Zdôraznil mi, že za jedno zo svojich detí sa musím modliť viac ako za ostatné. „Všetko čo by si chcel povedať svojmu dieťaťu, povedz Bohu – povedal Starec. Dieťa má veľmi komplikovaný charakter a preto ťa nechce počúvať. Preto sa pomodli Bohu na kolenách a cestou Božej milosti sa dostanú tvoje slova k dieťaťu.

O mojom druhom synovi mi povedal „Tento chlapec počúva, čo mu hovoríš, ale buď pozorný. Súhlasí s tebou, ale veľmi skoro na všetko zabúda. Preto si zase pokľakni a pros Boha o milosti, aby tvoje otcovské slova padli na úrodnú pôdu a priniesli požadovanú úrodu.“

 

PREJAVUJEŠ PREHNANÚ LÁSKU JEDNÉMU ZO SVOJICH DETÍ

Starec povedal:

– S túžby pomôcť človeku, Boh dáva ľuďom svoje dary, milosti.

Potom to vysvetlil:

– Niekedy aj mne preukazuje svoje milosti. No len vtedy, keď treba niekomu pomôcť. Nedávno mi zavolal jeden človek z Ameriky, aby sa so mnou poradil v jednej dôležitej otázke, ktorá ho veľmi znepokojuje.

Ale vďaka Bohu, jeho milosti som uvidel ďalší závažný problém, ktorý mal tento muž, ale o ňom sa vôbec nezmieňoval.

Povedal som mu: „Buď opatrný. Prejavuješ prehnanú lásku jednému zo svojich detí. Máš preňho slabosť a preto všetok svoj voľný čas venuješ len jemu. Týmto uprednostňovaním si veľmi ublížil svojmu mladšiemu dieťaťu, dcére, ktorá začala závidieť bratovi. Teraz má vážne psychické problémy a keď nezmeníš svoj vzťah k nej, ešte jej viac ublížiš. Za to všetko budeš len ty zodpovedný! Preto buď pozorný a opatrný! Dávaj si pozor, čo robíš!“

 

ŽI SKROMNE

Jednej vdove dal Starec tieto rady: „Pracuj a modli sa. Nerozhadzuj peniaze. Ži skromne. Stále si zober peniaze, ktoré ti vydajú pri nákupoch na trhovisku, kde nakupuješ. Nehovor deťom: „My máme peniaze.“ Nikdy nedávaj deťom veľa peňazí a keď začnú pýtať viac, tak im povedz: „Musíme žiť skromne, lebo zostaneme bez peňazí.“ Nikomu never pri riešení svojich finančných otázok, ani svojmu vlastnému bratovi.

 

NEZDRAVÉ VZŤAHY

Starec pomáhal ľuďom pochopiť a dostať sa zo zložitých situácií. Samozrejme, že pozitívny výsledok bol iba vtedy, keď sa človek presne riadil radami otca Porfirija.

Jeden mladý muž, ktorý si chcel založiť pevnú a silnú rodinu sa rozhodol zoznámiť s dobrým dievčaťom a požiadať ho o ruku. Jeho zaužívaným pravidlom bolo, že pred každým vážnym rozhodnutím prichádzal za otcom Porfirijom a prosil ho o radu. Aj teraz ho Starec vypočul a povedal: „Vidím, že máš vo svojej duši strašný neporiadok. Stále pokračuješ v starom nezdravom vzťahu s jedným nestálym dievčaťom. Tam nemáš ani trošku istoty. Keď si s ňou je s teba stále unavená, opovrhuje tebou, a stále ťa od seba odháňa. A keď si preč, tak na teba žiarli a chce aby si sa vrátil späť. Keď sa s ňou nadobro nerozídeš, nezískaš slobodu, aby si si založil takú rodinu ako ty chceš. Teraz si v nemilosti u tohto dievčaťa. Keď ťa bude volať k sebe ako keby ťa ľutovala čo sa stalo a žeby ti to rada vysvetlila, nechoď k nej, lebo všetko sa bude opakovať a nikdy sa to neskončí.“

Mladík neposlúchol otca Porfirija. Hneď na prvé zavolanie dievčaťa išiel za ňou s cieľom osobne ukončiť ich vzťah a výsledok… zostal s ňou a naplnila sa prorocká predpoveď Starca.

 

VIEŠ AKÍ SÚ TO DOBRÍ ĽUDIA ?

Raz bol otec Porfirij v meste Agia Rumeli* na Kréte a keď skončil rozhovor s miestnym kňazom otcom Georgióm, poprosil ho aby ho nechal samotného. Otec Georgij odišiel a skoro zaspal. Zobudil ho dupot nôh neveľkej skupiny turistov – boyskautov z Európy, ktorí prechádzali blízko miesta kde sedel. Poobzeral sa a uvidel otca Porfirija, stojaceho na okraji útesu ako požehnáva mladým ľuďom prechádzajúcim okolo neho. Keď turisti prešli Starec oslovil otca Georgija a povedal mu: „Vieš aké sú to dobré deti? Ale sú ako ovce bez pastiera**“

 

ZHREŠILI VŠETKÝMI HRIECHMI, ALE JA ICH MILUJEM

„Raz za mnou prišli chlapci a dievčatá. Boli to nešťastné deti. Čo všetko vo svojom živote okúsili. Dopustili sa všetkých možných telesných hriechov, no ja ich milujem“, Otec Porfirij neospravedlňoval činy mladých ľudí: charakterizoval ich ako telesné hriechy, spolu s tým ich miloval ako drahocenné duše za ktoré Christus zomrel ***.

Svojou láskou ako magnet priťahoval k sebe ľudí a postupne ich vyliečil zo služby telu. Takýto otcovský prístup bol nesprávne pochopený niektorými tzv. strážcami morálky, ktorí sa sklamali v otcovi Porfirijovi. Progresivisti sa naopak tešili, mysliac si ,že Starec je „tolerantný“ k telesným hriechom. Ale ani jedni ani druhí nechápali, že nad hriechom nezvíťazíme ani drsným odsúdením hriešnika, ani trestnou legalizáciou jeho pádu. Starec úspešne bojoval s hriechom, miloval hriešnikov a pomáhal im uvedomiť si zodpovednosť za svoje poklesky a pády a možnosť svojho oslobodenia v mene Isusa Christa od týchto pokleskov a pádov, ako aj ich následkov skrz pokánie, odpustenie a život s Bohom. Chcel viesť tieto duše do nového života a nie trápiť ich minulosťou.

 

NEHOVOR SVOJIM ŠTUDENTOM O CHRISTOVI

– Geronda, – povedal som raz Starcovi, – samozrejme, že univerzita ma platí za to, aby som prednášal študentom kardiológiu a nie preto, aby som im kázal kázne. Nakoniec, niektorí študenti ich možno ani

 

*Agia Rumeli – malé mestečko na juhu Kréty

** Rím. 14,15

 

nechcú počúvať. Sú medzi nimi aj neveriaci. Možno by však nebolo zlé, Geronda, aspoň raz na konci semestra z kardiológie, keď študenti tlieskajú mne a ja im, povedať: „Chlapci, vykročte k Christovi!“

– Prečo by si sa mal rozdvojovať? – odpovedal otec Porfirij. – Ideš na prednášku po svätom prijimaní?

– Áno , Geronda.

– Chodíš na sväté prijimanie každú nedeľu?

– Áno, prijímam, ako ste mi požehnali.

– Vtedy Georgij, Christus je v auditóriu /posluchárni/. Načo sú tvoje slová, keď tam vždy prinášaš Christa, keď prednášaš si zároveň nositeľom Christa. Čo ty povieš študentom o Christovi? Nechaj všetko tak ako je. Nič im nehovor.

 

PRICHÁDZA S CELOU SKUPINOU HIPPIES

Raz za mnou prišiel stúpenec hippies – celý ovešaný amuletmi a prsteňmi, vo veľmi pestrom a divnom oblečení. Požiadal má o prijatie. Radové sestry /mníšky/, to veľmi znepokojilo a prišli sa ma opýtať čo majú robiť. Povedal som im, aby ho pustili. Keď si sadol oproti, uvidel som jeho dušu, ktorá bola veľmi dobrá, ale zmrzačená tým ako žil. Rozprával som sa s ním s láskou a on bol veľmi dojatý: „Geronda, povedal: „do dnešného dňa sa so mnou ešte nikto tak nerozprával.“ Oslovil som ho jeho menom, zostal veľmi prekvapený odkiaľ ho poznám.“ Boh mi zjavil tvoje meno, – povedal som mu, zjavil mi aj to, že si bol v Indii, aj to, že si sa tam zoznámil s guru a stal si sa jeho nasledovníkom .“ Bol veľmi prekvapený. Ešte sme sa trochu rozprávali o jeho problémoch a odišiel veľmi spokojný. O týždeň prišiel zase, ale s celou svojou skupinou hippies. Vstúpili do kélie a posadali okolo mňa. Bolo medzi nimi aj jedno dievča, ktorú som veľmi ľutoval. Všetci mali veľmi dobré duše, ale zmrzačene.

 

*Sr.Fm.9.36

 

Nechcel som s nimi hovoriť o Christovi, lebo som videl, že ešte nie sú pripravení počúvať o Ňom. Rozprával som sa s nimi o tom, čo ich zaujímalo. Keď sme skončili náš rozhovor, pred odchodom mi povedali: „Geronda, buďte taký dobrý a dovoľte nám pobozkať vaše nohy.“ Hanbil som sa, ale nakoniec som im to dovolil. Po tom všetkom mi darovali deku. Hneď ju donesú a uvidíš aká je pekná. Po nejakom čase prišlo za mnou samotné aj to dievča. Volala sa Mária. Hneď som uvidel, že Mária je duševne vyspelejšia ako jej priatelia. Preto som s ňou začal po prvýkrát rozprávať o Christovi. Dievča prijalo moje slová. Prišla ešte niekoľkokrát a vydala sa na správnu životnú cestu. Mária dokonca hovorila svojim priateľom: „Chlapci, nikdy som si nevedela ani predstaviť, že ako prívrženec hippies poznám Christa.

Tento prípad má veľmi hlboko dojal. Prezieravosť s pastierskym darom Starca a jeho úprimnou láskou vrátila týchto ľudí na správnu životnú cestu. Tých, ktorí si zaslúžia sympatie ostatných mladých ľudí, že to dokázali. Hoci niektorí žiarliví kresťania budú nimi opovrhovať len pre ich zovňajšok. Títo mladí ľudia poprosili Starca o dovolenie pobozkať mu jeho nohy. A to bola ich prvá návšteva u Starca. Veľmi som sa hanbil. Koľké roky som navštevoval Starca a nemal som toľko pokory v sebe, aby som na to aspoň pomyslel. A títo mladí ľudia, takisto ako hriešnica, ktorá myrhou umyla Christové nohy a utrela ich svojimi vlasmi, umyli nohy Starca a podarovali mu deku. Otec Porfirij, ako dieťa sa tešil ich darčeku za tu duševnú krasu, ktorú symbolizoval. Premýšľal som o neznámych cestách ,ktorými kráča/Milosť Svätého Ducha/ Božestvennaja blahodať., aby zachránila duše ľudí. Od tohto dňa aj ja som bozkával nohy Starca keď ležal na posteli nepýtajúc nato jeho požehnanie.

 

ZAPLETENÝ V NÁBOŽENSTVÁCH A HERÉZACH

Mnohí, ktorí sa zaplietli do východných náboženstiev a heréz, prichádzali k otcovi Porfirijovi s prosbou o pomoc. Boli to predovšetkým mladí ľudia. Ako sami hovorili, vďaka radám a požehnaniu Starca sa rýchlo zocelili a zbavili sa nielen duševných, ale aj telesných chorôb. Mnohí z nich predtým chodili k psychiatrom, ale ich stav sa nezlepšil. Vyliečenie dosiahli len vďaka otcovi Porfirijovi.

 

KEĎ SA NAPRIEK SVOJMU POHLAVIU CÍTIŠ AKO DIEVČA

Otec Porfirij hovoril, že poznal mnoho mladých ľudí, ktorí mali vzťah k transsexualizmu. Chlapci sa cítili dievčatami a dievčatá zasa chlapcami. Napriek tomu tí ľudia sa neuchýlili na stranu zla, nepodriadili sa požiadavkám im neznámej prírody, ale si udržali čistotu tela a mysle. A prežili svoj život ako pozemský anjeli a dostali veľkú korunu panenstva a čistoty milosťou Christa.

Samozrejme svätožiara koruny, ktorú dáva Hospoď /Pán/, zodpovedá rozsahu prejdeného pokušenia. Preto otec Porfirij hovoril: „odmena zodpovedá pokušeniu. Preto si zvlášť ctime veľkých mučeníkov.“

Správne mysliaci človek sa nehnevá na tie skúšky, ktorým ho vystavil Hospoď /Pán/, ale teší sa a je vďačný Hospodu /Pánovi/ za preukázanú česť.

 

KVÔLI DEŤOM PRESTÁL CELÚ CESTU

Raz Starec išiel na Svätú Horu Athos, cestoval zo Solúna do Lerissa*. Keď si v pokladni kupoval lístok tak na sedenie už nemali a preto musel celú cestu stáť. V autobuse neďaleko od otca Porfirija sedelo niekoľko mladých ľudí, ktorí sa veselo zabávali a rozprávali.

Jeden z cestujúcich s výčitkou oslovil mladých ľudí, či nevidia, že vedľa nich stojí starší mních. No mladí ľudia tomu nevenovali pozornosť a naďalej zostali sedieť na svojich miestach. Vtedy muž prísnym hlasom povedal jednému z nich, aby uvoľnil miesto pre mnícha. Nikto z nich sa však nezodvihol z miesta. Plný nenávisti, tento muž vstal a uvoľnil miesto Starcovi. Otec Porfirij sa mu poďakoval, ale neposadil sa. Celú cestu prestál. Na konci cesty sa muž opýtal Starca prečo si nesadol na jeho miesto, ten mu odpovedal: „Obetoval som sa kvôli deťom.“ Vidiac, že tento človek nepochopil jeho odpoveď, otec Porfirij mu vysvetlil: „Ty si postupoval nesprávne, keď si im vyčítal.“ Oni sa zachovali nepekne, keď nechali stáť staršieho mnícha a sami z vlastnej vôle mu neuvoľnili miesto, akoby mali urobiť. Keby sa postavili po tvojom upozornení a ja by som si sadol na ich miesto, alebo na tvoje, mladí ľudia by si neuvedomili svoj zlý skutok, alebo dokonca by boli presvedčení o svojej pravde. A teraz keď som pred nimi prestal celú cestu, ich svedomie akoby sa zobudilo a mlčky ich odsúdilo za tento čin. Len takto môže byť človek spasený. Keď sa kajá nie preto, že ho niekto odsudzuje verejne, ale keď ho odsudzuje jeho vlastné svedomie zvnútra.“

 

* Zo Solúna do Lerissa cesta autobusom trvá asi dve a pol hodiny – poznámka prekladateľa