1. ČASŤ

Poučenia athoského starca

o. Porfirija Kavsokaliviju,

týkajúce sa narodenia a výchovy detí,

ich duševného a telesného zdravia,

vzájomného vzťahu detí a rodičov

a taktiež vzájomných vzťahov rodičov.

 

Do slovenčiny preložil

Mgr. Mikuláš Šmajda.

PÔJDEŠ NA POTRAT

Geronda, teraz, zatiaľ kým som na začiatku tehotenstva, všetci mi radia, aby som si dala urobiť predpôrodné vyšetrenia. Robí sa to preto, aby sme sa presvedčili, že máme normálne dieťa bez akýchkoľvek fyzických zmien.

„A čo urobíš, keď dieťa má nejaké odchýlky?“ – opýtal sa ma otec Porfirij. „Pôjdeš na potrat? Keď pôjdeš na potrat, tak radšej sa ma nepýtaj na žiadne rady. Potom ti už nebudem môcť nič povedať.“

 

KEĎŽE NEMÁTE RADI JEDEN DRUHÉHO…

Jedným mladým manželom Starec povedal: ,,Pretože sa nemáte radi navzájom, dieťa ktoré sa má skoro narodiť bude mať vážne problémy. To proroctvo otca Porfirija sa naplnilo. Starec vedel, že chýbajúca láska medzi manželmi bude príčinou problémového charakteru dieťaťa. Otec Porfirij potvrdil tu skutočnosť pedagogickej teórie podľa ktorej ,,výchova dieťaťa sa začína od momentu jeho počatia“

 

ONI SÚ TIEŽ SIROTY!

Raz sme sedeli s otcom Porfirijom a rozprávali sa. Hovoril nám o tragicky totálnom nedostatku lásky vo svete v našej dobe. To všetko, podľa jeho slov, vyvoláva u ľudí pocit samoty, depresie, neistoty v seba a neistoty z budúcnosti.

,,Choďte do detského domova, pozrite sa tam na nešťastné, bezbranné malé siroty. Sú ako jahňatá, ktoré stratili svoju matku, hľadajú kto z návštevníkov im dá aspoň trošku lásky. Deti jednoducho lipnú k takému človeku a už je ich ťažko od neho odtrhnúť. Choďte, pozrite sa ako túžia po láske. A čím sa líšia od nich deti, ktorých rodičia neľúbia? Oni sú také isté siroty“.

 

RANÍŠ, AJ KEĎ MLČÍŠ

Otec Porfirij hovoril: ,,Keď sú ľudia naštvaní a pobúrení a aj keď sa snažia ovládať a nič nehovoria, z nich, to je z toho zla, ktoré sa nachádza v ich vnútri, vychádza aká si zlá sila, ktorá zničujúco pôsobí na všetkých v ich okolí. Rodičia majú negatívny vplyv na svoje detí aj vtedy keď vidia, že ich nepočúvajú, zdržiavajú sa a nič nehovoria. Myslia si: ,,Aby som nezranil dieťa, tak mu teraz nebudem nič hovoriť“ Odkiaľ majú vedieť, že ich zadržovaný hnev, je vlastne mečom, ktorý spôsobí smrteľnú ranu! Počuješ čo ti hovorím? Smrteľnú ranu! Aj keď nepovieš ani slovo, môžeš na smrť ublížiť svojmu blízkemu. Naša duša nie je materiálna, a preto na ňu reálne vplývajú rôzne duchovné sily, ako dobro, tak aj zlo“

Keď sa jeden človek opýtal Starca o zložitých vzťahoch na svojom pracovisku, ten mu dal takúto radu: ,,Nikdy nemysli o druhých zlé. Svojou modlitbou, svojim obrátením ku Kristovi, pozitívne vplývaš na svojich blížnych. Keď myslíš o ľuďoch zlé, vplývaš na nich záporne.

 

NEPOKOJNÉ DIEŤA

– Čo máme robiť, Geronda? Naše dieťa je veľmi nepokojné a plaché. „Tomu všetkému ste na vine vy sami. Ešte keď sa nachádzal v materinskom lone, vy svojimi zlými vzťahmi ste mu spôsobili emocionálne traumy, následky ktorých si ponesie počas celého života“.

 

JE MALÝ, ALE…… VEĽA ROZUMIE!

Otec Porfirij hovoril, že rodičia by sa mali pekne správať aj v prítomnosti dojčiat. Nesmieme si myslieť: ,,On je maličký a ničomu nerozumie“. Pozrite sa ako pozorne si dieťa, ktoré ešte nevie chodiť, obzerá každého nového človeka, ktorý vstupuje do jeho izby.

Za niekoľko sekúnd, keď si Vy ani nestihnete o niečom pomyslieť, dieťa si o Vás urobí predstavu, aký ste človek, dajúc vám svoje psychologické hodnotenie.

Keď otec Porfirij bol spolupracovníkom mestskej nemocnice v Aténach, mnohí tam pracujúci lekári si uvedomovali, že je obdarovaný od Boha veľkými schopnosťami a prejavovali mu náležitú úctu. Veľmi často ho žiadali pred zložitou operáciou o jeho modlitbu. Keď si neboli istí svojou diagnózou, prosili otca Porfirija o jeho názor.

Raz si lekári pozvali blaženého Starca, aby im povedal svoj názor na jeden veľmi zvláštny prípad, s ktorým sa stretli. Žena porodila v nemocnici veľmi škaredé dieťa, ktoré malo na jednej strane tváre veľký nádor tmavej farby, ktorý svojim tvarom pripomínal baklažán. Predtým, než povedal svoj názor, otec Porfirij sa chcel stretnúť s matkou dieťaťa. Z rozhovoru s ňou sa dozvedel, že v jej susedstve žil jeden mladý človek, ktorý mal na tvári také isté znamienko ako jej pravé narodený syn. Táto žena, keďže boli susedia, ho veľmi často stretávala a bolo jej ho veľmi ľúto. Keď sa vydala a otehotnela, tvár jej suseda zo znamienkom sa pre ňu stala nočnou morou. Stretávajúc tohto mladého človeka si často myslela:“ Aká hrôza pre matku mať takéto dieťa. Keby som bola na jej mieste, neviem akoby som to zniesla?“

Smutné myšlienky, ktoré často trápili túto ženu v čase jej tehotenstva mali vplyv na jej plod. Výsledkom toho bolo, že sa jej narodilo dieťa s takým istým znamienkom. Takto otec Porfirij vysvetlil tento problém lekárom nemocnice aj samotnej matke novorodenca. Všetci s ním súhlasili.

Starec radil jednému pediatrovi: „Stále zdôrazňuj ženám – matkám, že si musia uvedomiť ako výnimočne ich obdaroval BOH, stať sa matkami. Od momentu počatia plodu nosia v sebe druhý život. Nech sa neustále s ním rozprávajú, hladia, hladkajúc svoje brucho. Dieťa nejakým tajným zázrakom to všetko veľmi dobré cíti.

Matky sa musia modliť za svoje detí s veľkou láskou. Dieťa, či už narodené, alebo nachádzajúce sa v lone svojej matky, cíti nedostatok materinskej lásky, jej nervozitu, jej hnev, nenávisť. Toto všetko je príčinou traumy, následky ktorej bude pociťovať v priebehu celého svojho ďalšieho života.

Sväté city každej matky, jej svätý celý ďalší život, osvietia dieťa od momentu jeho počatia. Všetko, čo som práve povedal, si musia dobré pamätať aj ich otcovia.

 

TVOJE DIEŤA OCHORELO KVÔLI TVOJEJ PÝCHE

Jedna veľmi dobré vychovaná a vzdelaná žena navštívila Starca, aby mu povedala čo ju veľmi trápi. Jej dieťa totiž trpelo neurasténiou. Ako hrom z jasného neba ju zasiahli slova Starca. Povedal jej, že dieťa ochorelo preto, že bola veľmi pyšná a povýšenecká. Dieťa vyzdravie vtedy, keď bude skromná a začne žiť duchovným životom. Po tomto rozhovore bola žena veľmi rozrušená. Keď vyšla z kélie veľmi plakala. Avšak pri nasledujúcich stretnutiach otec Porfirij ju utešil a dal jej silu a nádej na vyzdravenie dieťaťa. V niektorých prípadoch „lekársky“ vplyv Starca sa ohraničoval radou „Konaj tak čo vnukne Boh“, v iných požehnaním bez slova. Všetko to bolo účinné a vhodné potrebám každého.

 

BYŤ TAKÝM DOBRÝM PSYCHOLOGÓM……. A STRATIŤ VLASTNÉ DIEŤA

Starec mi so zanietením rozprával o rodičoch mladého človeka, ktorý zišiel zo správnej životnej cesty. „Jeho otec a matka – veľmi vzdelaní ľudia. Sú veľmi dobrými psychológmi, no aj napriek svojim vynikajúcim vedomostiam stratili svojho syna. Aký je úžitok tohto vzdelania? Len Milosť Svätého Ducha /Božaja blahodať/ a naša naozajstná láska, ktorú tajomne obetujeme za svojich blížnych môže „zachrániť aj nás aj ich“.

 

CHLAPEC SA VZBÚRIL KVÔLI VAŠEJ PÝCHE

Rodičia jedného chlapca, ktorý ochorel na neurasténiu, obrátili sa o radu a pomoc na otca Porfirija. Starec hneď „uvidel“ dušu dieťaťa a povedal: „ Váš syn je veľmi dobrý a má veľmi dobrú dušu, lepšiu ako je moja. Je zdravá . Jednoducho chlapec dostal duševný záchvat a vzbúril sa. Príčinou toho je vaša pýcha a jeho zlý výber kamarátov. Len vaša osobná pobožnosť a svätosť mu vráti zdravie. Modlite sa a žite zbožne.“ Keď matka chlapca počula tieto slova začala zúfalo nariekať a plakať, mysliac si, že svätosť je pre ňu nedosiahnuteľná .Vtedy jej Starec Porfirij povedal: „ Nemysli si ,že svätosť- je niečo nedosiahnuteľné a nedostupné pre človeka. Byť svätý je ľahké, len sa treba stať pokorný a milovať svojho blížneho“.

 

VZDOROVITÉ DIEŤA A DOBRÝ OTEC

Otec Porfirij hovoril, že dobrý otec nesmie nikdy strácať záujem o svoje dieťa. Ani vtedy keď sa dostavajú do obdobia dospievania a stavajú sa krutejší a vzdorovití, nepočúvajú, ich názory sa často rozchádzajú s názormi rodičov. Práve vtedy sa musí prejaviť umenie a láska dobrého otca.

Deti, kým nedospejú, zo svojej neskúsenosti robia mnohé chyby, vyvolávajúc hnev rodičov, predovšetkým otcov. Niekedy hlava rodiny sa stáva prísnejší, tvrdší, zabúdajúc na to, že má zostať dobrým otcom. Jeho neprimeraná tvrdosť je nenapraviteľnou ujmou pre dieťa.

Keď sa mladý človek presvedčí v tom, že jeho otec je skutočne dobrým otcom, že trpí jeho nerozumné rozhodnutia bude do samej svojej smrtí hovoriť: „Môj otec bol svätý človek. Veľmi dobré som ho spoznal vtedy, keď so mnou zmietala mladícka nerozvážnosť.“

 

ZÁCHRANA DIEŤAŤA ZÁVISÍ OD VÁŠHO VLASTNÉHO OSVIETENIA

Rodičia dieťaťa s veľmi zložitým charakterom, ktorý dosiahol pubertálny vek prišli k otcovi Porfirijovi. S ľútosťou mu porozprávali o svojich problémoch s výchovou dieťaťa a poprosili ho o radu. Otec Porfirij im začal hovoriť o tom, že by mali obrátiť pozornosť na svoj duchovný život. Rodičia sa však stále vracali k rozhovoru o dieťati, ale Starec stále rozprával o ich kresťanských a rodičovských povinnostiach. Vtedy zmätení návštevníci mu povedali: „Geronda, my sme tu neprišli kvôli sebe, ale svojmu dieťaťu“. Na čo otec Porfirij odpovedal: „ Ja som po celý čas hovoril nie o vás, ale o vašom dieťati. Naozaj nerozumiete, že spása /záchrana vášho dieťaťa záleží od vášho osobného osvietenia? Nie teoretického, ani praktického osvietenia!“. Potom chvíľku mlčal a dodal: „Keď máte naozaj rady svoje dieťa, tak sa musíte začať snažiť hneď dospieť k svätosti. Modliť sa a kajať! Teraz som uvidel jeho dušu…. Ona je mŕtva.„

 

PRÍČINY DETSKÝCH PROBLÉMOV

Jedna matka, ktorá mala vážne problémy s deťmi sa opýtala Starca: „Geronda, moje deti sa také narodili, alebo naše chyby sú príčinou ich problémov?“. Otec Porfirij odpovedal: “Príčinou ich problémov sú naše chyby. Hoci na naše detí majú negatívni vplyv aj ich priatelia, žijúci v hriechu, ohovárajúci Isusa Christa.“

 

 NIKDY…

– Nikdy vaše deti nesmú počuť, ako sa hádate medzi sebou…. ani keď zvyšujete hlas jeden na druhého! – A je to vôbec možné Geronda? – Pravdaže je! Preto si veľmi dobré zapamätajte moje slová: nikdy žiadne hádky pri deťoch…. NIKDY!

 

„ZBLÚDENÉ“ DETI „ ZBLÚDENÝCH“ RODIČOV

Raz Starec s nami rozprával o „ zblúdených“ deťoch „zblúdených“ rodičov. O deťoch s psychickými problémami, pretože ich rodičia majú medzi sebou neustále konflikty, vytvárajúc v dome negatívnu a veľmi napätú atmosféru. Otec Porfirij si myslel, že problémy začali u týchto detí ešte vtedy keď sa nachádzali v materinskom lone. Pretože v čase svojej tehotnosti ich matky sa nestarali o to aby viedli mierumilovní, spokojní, usporiadaný život. Nemodlili sa a nesnažili si osvojiť sviatosti a tajomstvá cirkvi.

Zapamätal som si jeden príbeh, keď Starec poradil jednej matke piatich detí stráviť jeden mesiac mimo domu, pretože sa deti s matkou medzi sebou neustále hádali. Matka sa nerozumne správala. Deti nemohli otvorene nič povedať svojej matke a to viedlo k agresivite medzi nimi, a vzájomne sa medzi sebou hádali a dokonca bili.

Keďže otec Porfirij bol obdarovaný veľkým darom rozvážnosti a rozlišovania. Preto v každej situácii sa správal inak. Nikdy nemal šablónovitý prístup k ľuďom. Starec veľmi dobré vedel akú radu môže podľa svojich schopností a síl splniť každý človek. Desať ľudí mu mohlo dať tu istú otázku, ale každý z nich dostal inú odpoveď. To sa volá tiež individuálny pastiersky prístup.

 

„DUCHOVNÁ“ LÁSKA MODLITBY

Vždy keď Starec hovoril o modlitbe, nemal na zreteli povrchnú, uskutočňujúcu sa iba občas, ale hlbokú vrúcnu, precítenú a dlho trvajúcu modlitbu.

Jedná moja známa ma poprosila, aby som sa opýtal Starca Porfirija na problémy jej syna. Starec mi povedal „Dieťa má psychické problémy. To vysvetľuje aj motívy jeho správania sa. V hĺbke duši je to dobrý chlapec a nechce robiť to čo robí. Ale niečo ho núti správať sa ináč , je čim si zviazaný. Chlapca je zbytočne presviedčať radami, alebo hrozbami. To všetko prináša iba opačný výsledok, a chlapec môže zostať takým akým je teraz, alebo dokonca ešte horším. Ale má šancu zbaviť sa svojich problémov. Aby sa to stalo ,jeho matka sa musí snažiť žiť kresťanským, zbožným životom. Aby chlapec sa stal slobodným človekom, je nevyhnutné ,aby vedľa neho bol človek zbožný, svätý, taký ktorý by ho k ničomu nenúti, nezastrašuje ho, ale žije zbožne. Vtedy ,chlapec ,uvidiac jeho zbožný život, začne mu závidieť a dokonca ho začne napodobňovať v zbožností. A predovšetkým chlapec potrebuje vedľa seba človeka modlitby. Úprimnej, kajúcnej a silnej. Modlitba robí divy. Každá matka hladí svoje dieťa, mazná sa s ním, no zároveň sa musí snažiť aj o „duchovnú lásku“ ,ktorú dáva svojmu dieťaťu modlitbou. Keď matka bez modlitby chce pohladkať svoje dieťa, tak ono dvíha svoje malé rúčky a odstrkáva ju od seba. No keď sa ona vrelo pre seba modly za svojho syna, vtedy on pociťuje vo svojej duši nevysvetliteľnú „duchovnu lásku“, ktorá ho priťahuje k jeho matke. V svojej modlitbe za svoje dieťa, matka musí horieť podobne ako svieca. Nech sa modli pre seba /v tichosti/ ,dvíhajúc svoje ruky k Isusovi Christovi a tajomne nimi objímajúc svoje dieťa.

 

ČÍM VIAC SA MODLIŠ, TÝM VIAC TVOJA DCÉRA PRÍJIMA DOBRÉ MYŠLIENKY

Starec mi raz povedal: „Si zbožný muž. A chceš aby aj tvoji blízki boli tak hlboko zbožní a veriacimi ako aj ty. Myslíš si, že niečo z toho bude? Ma to však jeden nedostatok. Nútenie k niečomu vyvoláva u ľudí odpor. Povieš človeku „urob to“ a on to neurobí len preto, že si mu to prikázal .Začína sa uňho prejavovať odpor a ignoruje tvoje slova. Ale keď uvidí , že aj ty to robíš, vtedy možno aj on to začne robiť. Človek vidí teba a uvažuje tak: „Keď to robí on, aj ja to budem robiť“ Osobný príklad je veľmi dôležitý a pritom nemusím nič hovoriť. Keď sa začneš modliť k Bohu, „Pane, prosím Ťa osvieť“, alebo „Bože pomiluj“, alebo „ Ty sám naprav tohto človeka“, a budeš túto modlitbu opakovať neustále, vtedy Isus Christos začne vštepovať človeku, za ktorého sa modlíš dobré myšlienky. Vždy, keď sa budeš modliť: „Hospody /Pane/ zmiluj sa nad mojim dieťaťom“, tvoje dieťa bude prijímať od Isusa Christa jednu dobrú myšlienku za druhou. Čím viac sa budeš modliť, tým viac milosti plných, pozitívnych myšlienok bude získavať tvoje dieťa.

Teraz dieťa je podobné nezrelému pomaranču, no pomaličky bude dozrievať a stane sa takým akým chceš aby bolo. Presvedčil som sa o tom na svojej vlastnej skúsenosti. Pre každého človeka to je najlepšia cesta riešenia akýchkoľvek problémov. Na všetkých ostatných cestách, kde sa ľudia riadia iba svojim inštinktom, ich vo väčšine prípadov čaká neúspech.

Ako príklad, mi otec Porfirij porozprával prípad rodičov, ktorí mali problémy s dcérou. Jej správanie a spôsob života, ktorým žila ich veľmi znepokojoval. Jej otec sa stále rozčuľoval a strácal nervy. Jeho trpezlivosť dosiahla vrchol. Prejavila sa uňho dokonca maniacka túžba zabiť svoju dcéru. Nakoniec rodičia dievčaťa prišli k otcovi Pofirijovi.

 

STAREC POVEDAL OTCOVI:

– Skutočne nechápeš čo sa deje? Diabol ovládol tvoju dcéru a robí si s ňou čo chce. Kde chce tam ju aj vedie. Tvoje správanie ju k ničomu dobrému neprivedie. Vyriešiť tento problém môže len modlitba. Začnite sa so svojou ženou modliť za svoju dcéru. Modlite sa neustále. No nič jej nehovorte a nevyčítajte. Keď ako obyčajne sa bude neskoro v noci vracať domov, hovorte jej: „Dcéra, tvoja večera je v chladničke, zober si a najedz sa“. Vtedy sa akoby prebudí a bude zmätená: „Odkiaľ sa u mojich rodičov, tých barbarov, prejavila taká šľachetnosť?“ Ale vy sa neprestávajte modliť a vaša dcéra sa rozhádala so svojim priateľom. A nakoniec odíde aj od zlých priateľov. Keď príde za vami aby vám povedala, že sa rozišla so svojimi priateľmi, nehovorte jej: „Výborne, dobre si urobila“. Tvárte sa ľahostajne a povedzte: „My, dcéra, nič nevieme, rob ako uznáš za vhodné, ty vieš lepšie čo máš robiť“.

A skutočne, ďalší vývoj udalostí mal taký priebeh ako predpovedal Starec. Nakoniec im dcéra oznámila, že sa rozišla aj so svojim priateľom a vydala sa na cestu spasenia.

 

MODLI SA ZA SVOJE DETI

– Čo Vám hovoril otec Porfirij o deťoch?

– Radil nám komunikovať s deťmi s láskou a dobrotou, a modliť sa za nich pred Hospodom Bohom. Pretože v rodine sme mali iba chlapcov, ktorí počas štúdií v Aténach žili sami, mali sme s nimi stále problémy. Neveľké problémy, povedal by som.

– Koľko máte detí?

– Troch synov. Chodila som za ocom Porfirijom a hovorila mu: „Geronda, mám problémy s deťmi“. „Vyriešia sa“, odpovedal.

– Príde čas a oni sa stratia. Ty sa len modli a Boh sa bude rozprávať s dušami tvojich detí. Uvidíš, stanú sa z nich veľmi dobrí ľudia“

– Ako vám radil, aby ste sa modlili?

– „Modli sa“ hovoril mi Starec.

– Obracaj sa k Bohu svojimi slovami, hovor, čo si myslíš, a ON vie, ako postupovať, čo má urobiť. Boh nechce aby si sa naň obracala so zvláštnymi slovami.“

Keď som prišla druhý krát k otcovi Porfirijovi, povedal mi: „ Teraz sa budeme spolu modliť“. Opýtala som sa: „A čo mám hovoriť, Geronda? Hospody Isuse Christe, pomiluj mja?“ / Pane, zmiluj sa nado mnou ?/         

– „Áno, áno. Kľakni si a spolu sa budeme modliť…“. A spolu, v úplnej tichosti, sme si pre seba hovorili modlitbu. Takto sme sa modlili nejaký čas a ja som celý čas čakala, kedy povie: „Dobre, stačilo“. Nakoniec sa Starec zodvihol: „Dobre“ – povedal.- Teraz choď domov. Keď prídeš nabudúce, ešte sa pomodlíme“,

– Keď ste sa modlili spolu s otcom Porfirijom, pociťovali ste niečo zvláštne?

Áno. Vždy. Často som prichádzala smutná, a odchádzala natešená a spokojná, akoby som nemala žiadne problémy.

 

RADY VDOVE A SIROTÁM

Smrť môjho manžela bola vážnou traumou pre naše deti, Konštantína a Dimitrija. Mali vtedy desať a dvanásť rokov. Otec Porfirij, ktorý mohol vidieť hlboko do ich duší, hovoril: „Sú traumatizovaní, sú hlboko ranení.“ Starec mi veľmi pomohol predovšetkým so starším synom, pre ktorého strata otca bola zvlášť ťažkou ranou. Radil mi ,aby som s nim zaobchádzala s jemnosťou a láskou. „Nevenuj pozornosť tomu, že sa syn s tebou niekedy háda a nadáva, – hovoril. Chlapec sa ani sám tak nechce správať, ale v túto chvíľu nemôže konať ináč. Prejde nejaký čas a on už ľutuje, čo povedal. Keď začneme reagovať podráždene a budeme z toho rozhorčení, vtedy budeme plniť vôľu satana a všetci skončíme v jeho sieti.“

Otec Porfirij často hovoril: „Je jediná cesta odstránenia všetkých problémov a konfliktov vo vzájomných vzťahoch medzi rodičmi a deťmi. Je to cesta svätosti. Staňte sa svätými, žite zbožne a nebudete mať žiadne problémy so svojimi deťmi.“

– Neopýtali ste sa Starca, ako sa môžeme stať svätými?

– Samozrejme, opýtala. A on odpovedal: „Je to veľmi jednoduché. Svätými sa stanete vtedy, keď získate Božiu milosť“. A keď som sa ho opýtala, ako môžem dosiahnuť Božiu milosť, odpovedal: „Pokorou a modlitbou. Ale naša modlitba musí mať silu, musí byť živá. Keď sa modlíme s vierou a vytrvalosťou, naša modlitba musí priniesť svoje ovocie.“

„Nikdy k ničomu nenúť svoje deti – radil otec Porfirij.“

– Keď im chceš niečo povedať, tak hovor s modlitbou. Deti nepočúvajú ušami. Len keď prichádza osvietená Milosť Svätého Ducha / Božestvennaja blahodať/, vtedy začínajú počúvať, čo im hovoríme. V modlitbe povedz Matke Božej, to čo si chcel povedať svojím deťom, a ONA SAMA všetko zariadi. Tvoja modlitba bude tým „duchovným pohladením“ / láskou, ktorým ovinieš svoje dieťa. Toto pohladenie prijíma. Niekedy chceme pohladiť dieťa a ono uteká. Deťom sa však nikdy neprotivý duchovné pohladenie/láska.

Porozprávam vám o tom ako som videla vplyv týchto rad otca Porfirija v reálnom živote.

Odišli sme spolu s deťmi na dovolenku. Starší syn si veľmi skoro našiel nových priateľov a po večeroch už ho nebolo doma, nevedela som kde chodí a čo robí. Hovorila som mu: „Prestaň synu“, „Neodchádzaj“, „Prečo zase ideš preč?“, „Čo tam robíš?, „ Kde sa túlaš?“ – to čo obyčajne hovoria matky svojim deťom. Ale on ma vôbec nepočúval.

Raz som si spomenula na radu otca Porfirija a keď syn odišiel zobrala som akafist – Zvestovaniu Panny Márie a začala ho čítať. Nestihla som ho ani dočítať do konca a syn sa neočakávane vrátil domov a opýtal sa ma: „Mama, kde si hovorila, aby sme išli dnes večer? Odpoveď Presvätej Bohorodičky prišla bezodkladne, včas. Vtedy som definitívne pochopila ako je dôležité vybudovať si svoje vzťahy s deťmi na základe rad otca Porfirija.

Otec Porfirij na akékoľvek moje otázky, ktoré sa týkali mojich detí mi dával úplne vyčerpávajúce odpovede. Moje deti veľmi radí jazdili na koni. Bolo im treba kúpiť vlastného koňa. Keďže to pre nás bolo dôležité rozhodnutie, išla som sa poradiť so Starcom. Otec Porfirij ho jednoznačne podporil. Zavolal si naše deti a povedal: „Jazda na koni – to je výborne. Pocítite radosť z toho, že sedíte na koňovi a všetko sa vám darí. “Chlapci boli nadšení, keď Starec im poradil aj zjazdové lyžovanie. Povedal im: „Keď sa budete spúšťať z vrchu pozrite sa na nebo, sneh, nádherný výhľad pred seba, všetko čo je okolo vás a porozmýšľajte, KTO to všetko stvoril. “Bez akéhokoľvek násilia, otec Porfirij, prostredníctvom krasy okolitého sveta, nasmeroval moje deti k Všemohúcemu Stvoriteľovi.

Starec dal chlapcom aj takúto radu: „Nezabúdajte na svoje knihy a domáce úlohy. Robte takto. Učte sa. Unavili ste sa? Choďte si zajazdiť na koňovi. Keď sa vrátite odpočinutý a plný nových síl, sadnite si a znovu sa učte, učenie      už nebude pre vás také nudné.“

 

JEHO MANŽELKA A DETI NEBOLI V CERKVI

Jeden muž sa vrátil z chrámu domov a uvidel, že jeho manželka s deťmi neboli na bohoslužbe, pomyslel si: „Dnes je nedeľa a oni neboli v chráme a nedostali požehnanie! Čo mám s nimi robiť?“ Takéto správanie členov rodiny ho veľmi rozčúlilo.

O niekoľko dní tento muž prišiel na spoveď k otcovi Porfirijovi. Nepovedal mu ani slovo o tom čo sa stalo v nedeľu. Neočakávane mu Starec povedal: „Ja ti veľmi dobré rozumiem. Ale počúvaj čo ti teraz poviem: nikdy sa viac nesprávaj tak ako minulú nedeľu“.

„Ako, Geronda?“- opýtal sa.

„Keď prichádzaš z chrámu domov a vidíš, že neboli na bohoslužbe, nezlosti sa a nebuď podráždený. S požehnaním, ktoré si dostal v chráme v tichosti sa modli „Hospody Isuse Christe, pomiluj mja“. Tak sa ukľudníš. Preto, že si nervózny dochádza u teba k poškodeniu, stiahnutiu hrubého čreva a začína ťa bolieť brucho. Boli ťa brucho?“

„Áno, boli“, odpovedal. Obdivoval prezieravosť Starca a kajal sa za svoju chybu.

 

ROB TO K ČOMU NÁS VYZÝVA ISUS CHRISTOS A VŠETKE TVOJE PROBLÉMY SA VYRIEŠA

Raz, keď som sa rozprával s ocom Porfirijom v jeho kélii, zazvonil telefón. Starec dlho nedvíhal. Potom mi povedal. “Prosím ťa, zodvihni a opýtaj sa kto volá a čo chce.“ Volala nejaká žena zo severného Grécka. Povedala, že sa musí neodkladne porozprávať s otcom Porfirijom. Starec odpovedal : „Povedz jej, že teraz nemôžem hovoriť, mám veľmi veľa ľudí. Nech zavolá večer.“ Povedal som jej to. Žena má poprosila, aby som povedal Starcovi, že ho veľmi prosí aby sa pomodlil za vyriešenie jej vážneho rodinného problému. Otec Porfirij má požiadal, aby som jej povedal, že sa pomodlí. Žena ešte raz povedala, že riešenie problému sa nemôže odkladať. Vtedy Starec sám zobral telefón a začal rozprávať tak, aby som aj ja počul ich rozhovor: „Požehnaná, – povedal – prečo si taká netrpezlivá? Povedal som ti, že sa modlím a ty si myslíš, že ťa musím vypočuť, aby som vedel o tvojom probléme? Tvoj problém pozostáva z toho a toho? Ale problémy nemáš len ty, ale aj tvoj manžel. A to sú tieto …. A otec Porfirij vyrozprával problémy hlavy rodiny. Problémy majú aj tvoje dve deti…… Starec porozprával o problémoch deti. Nie je to tak?“. Žena zasiahnutá slovami otca Porfirija, odpovedala: „Všetko presne tak, ako mi hovoríte, Geronda“. – „Keď je to tak, tak sa modli, a rob všetko tak, k čomu nás vyzýva Christos. Ja sa tiež budem modliť. A neznepokojuj sa, všetky tvoje problémy sa vyriešia“. Od vzrušenia, žena nenachádzala slov, aby sa poďakovala otcovi Porfirijovi.

Starec jej dal ešte ďalšie rady a požehnal jej. Zložil telefón a pozrel sa na mňa. Pozeral som naňho, akoby má zasiahol blesk. „Počul si? Aký je to zázrak! Aký je náš BOH veľký a dobrý! Ja som tu ,a ona, neznáma žena, tam , ďaleko , a Boh jasne zjavil mne, hriešnemu ,problémy jej, manželove a problémy ich detí . Aký veľký je náš Boh!“

 

DETI BY NEMALI BYŤ NÚTENÉ

Jednej matke, ktorá sa pýtala otca Porfirija, či by nebolo lepšie sa jej aj s deťmi preťahovať do Londýna, odpovedal: „Nekupuj dom v Londýne, nesťahuj sa tam. Ty tam nebudeš mať prácu. Podnebie je tam vlhké, cudzí ľudia, ľahostajní, inej viery. Tvoje deti sa tam budú nudiť. Radšej nech žijú tu, kde všetci sú pravoslávni kresťania, Gréci. Podnebie je tu veľmi dobré a deti sa budú tešiť životu“.

„Deti netreba nútiť. Keď vystrájajú, tak ty ako mama rob rázne opatrenia, ale k ničomu ich nenúť. Dobré robíš, že im každý deň čítaš zo Svätého Písma. Keď niektoré z nich nechce počúvať, nech nepočúva. Zober ostatne detí do druhej izby a tam pokračuj. Keď ideš do chrámu a deti nechcú ísť, nenúť ich, no nedávaj im najavo, že je ti to jedno. Povedz im: „Deti, ja idem do chrámu. Kto chce môže ísť so mnou teraz, alebo nech príde neskôr.“ Takto im hovor a modli sa za nich, vtedy Sám Boh ich poučí.“

 

 

MILOVALI STE ICH, ALE STÁLE BOLI POD VEĽKÝM TLAKOM

Druhým rodičom, ktorí mali vážne problémy s deťmi otec Porfirij povedal: „Vidíte ako spolu trpíte so svojimi deťmi? Vidíte, kde sa dostali? Milovali ste ich, ale nedokázali ste ich udržať pri Christovi, ale stále ste ich nútili k niečomu. Keď boli ešte maličké, tak ste ich zvládali. Teraz, keď vyrástli, tak ste ich stratili. Musíte bojovať nie s deťmi, ale s diablom, ktorí ovládol vaše deti. Menej im prikazujte, ale viac sa za nich modlite!“

 

KOĽKO ROKOV SI HO NÚTILA …

Jedna matka sa sťažovala, že syn ju už nepočúva, nechodí do chrámu, atď. Starec jej povedal:

„Koľko rokov si ho nútila robiť to čo ty si chcela, chodiť tam, kde si chcela. Teraz túži po slobode. Nehovor mu: „rob tak, alebo nerob tak“. Ty však, len tak pre seba sa modli za neho. Keby si videla, že nejaký Turek pevne chytil tvojho syna a hovorí mu: „Povedz svojej matke to, alebo ono“, odsúdila by si svoje dieťa? Rozčúlila by si sa na svojho syna?

 

SAMI STE SI VINNÍ , ŽE DIEŤA OD VÁS UTIEKLO

Starec nám porozprával nasledujúce:

Prišla za mnou jedna matka, celá uplakaná“. Moja štrnásťročná dcéra ušla z domu. Môj manžel ju zabije, keď sa vráti. Čo mám robiť?“

„Sami ste si na vine, že ušla. Dieťa potrebuje lásku a pekný vzťah od vás. Zajtra sa vráti vaša dcéra. Pripravte jej dobré jedlo a teplý kúpeľ. Je veľmi vyčerpaná. Na nič sa jej nepýtajte: kde bola, prečo ušla…, lebo zase od vás ujde. Prejavujte jej len lásku a na nič sa jej nepýtajte“.

 

CHCEM SA DOSTAŤ PREČ OD RODIČOV

Asi dvadsaťročná dievčina, veľmi veriaca, sa vo vzťahu s rodičmi dostala do slepej uličky. Chcela odísť z domu. Prišla za radou k otcovi Porfirijovi a porozprávala mu, že má veľmi zlý vzťah s rodičmi a preto chce odísť z domu. Otec Porfirij sa jej opýtal, prečo si nemôže vytvoriť dobrý vzťah s príbuznými a v čom sú jej problémy. Dievča odpovedalo, že rodičia ju vôbec nemajú radi, ona žije podľa kresťanských pravidiel, rodičia podľa svetských. Vtedy Starec povedal, že keď je veriaca tak správne bude, že bude mať rada svojich rodičov takých akí sú a nie žiadať lásku od nich.

 

… ALE AJ TY SA SPRÁVAŠ AKO TYRAN

Raz, keď som bol pri Starcovi v kélii mu zazvonil telefón. Otec Porfirij mi povedal: „ Zodvihni“. Akýsi neznámi človek s provinčného mestečka sa chcel hneď porozprávať so Starcom. Starec zobral telefón a ja som sa stal svedkom nasledujúceho rozhovoru:

„O čom mi chceš porozprávať?

„Otec Porfirij, mám veľké problémy so svojím synom. Vôbec ma nepočúva, všetko mi robí naprieky, je drzí, neučí sa, stretáva sa s pochybnými ľuďmi.

Vidím, vidím. Má vážne psychické problémy, búri sa a robí veľké chyby. Ale aj ty sa správaš ako tyran!

– Kto, ja? –

– A kto ešte? Samozrejme ,ty. Skutočne si to ešte nepochopil?

– Keď je to tak , otče, tak situácia je veľmi zložitá. Musím okamžite isť za vami, aby sme sa uvideli a stretli… –

– Nemusíš prísť sem, mysli si, že už si prišiel.

– Kedy som prišiel, otče. Prvý raz sa s vami rozprávam a aj to po telefóne.

– Hľa, teraz si prišiel. Keď sa rozprávame telefonicky, to je akoby si bol osobne pri mne. Nemusíš tak ďaleko cestovať. Rob to čo ti poviem a vaše vzťahy so synom sa dajú do poriadku.

Starec mu dal drahocenné rady pre ich duchovný rast. Poradil mu, aby zmenil svoj despotický vzťah k synovi na citlivý a rozvážny, naplnený láskou.