Sviatok Vzkriesenia Spasiteľa nášho Isusa Christa je v pravoslávnej Cirkvi najväčším sviatkom roka. V bohoslužobných textoch sa o ňom hovorí ako a Sviatku všetkých sviatkov a slávnosti všetkých slávností. Deň Vzkriesenia Isusa Christa sa v pravoslávnej Cirkvi nazýva aj Paschou. Slovo Pascha znamená vyslobodenie. Isus Christos sám hovorí, čo je cieľom Jeho príchodu na svet: „Aby spasil to, čo bolo zahynulo“ (Mt 18, 11). Jeho dielo spočíva v obnove, zdokonalení a zbožštení človeka a jeho vyslobodení z moci smrti. Zmŕtvychvstanie Isusa Christa je zavŕšením Jeho vykupiteľskej služby a je základnou pravdou kresťanstva. Niet takéhoto človeka, ktorého by sa táto pravda nedotkla, avšak každý človek ju prijímal aj prijíma po svojom. Už svätý apoštol Pavol píše o tom, aký postoj k Zmŕtvychvstaniu zaujali Židia a Gréci: „My hlásame Christa ukrižovaného – pre Židov pohoršenie a pre Grékov bláznovstvo“ (1 Kor 1, 23). Apoštol Pavol v liste ku Korinťanom píše, že ak by Christos nevstal z mŕtvych, potom by bolo márne naše kázanie, márna by bola aj naša viera (1 Kor 15, 14). 

Isus Christos do svojho Zmŕtvychvstania učil o existencii večného života a hlásal, že každý, kto verí v Neho, nezomrie, ale obsiahne večný život. Svojím Zmŕtvychvstaním toto učenie potvrdil.

Kvôli historickým záznamom o našej

Pravoslávnej cirkevnej obci v Humennom

uvádzame nasledujúce:

Pravoslávna cirkevná obec v Humennom sa už od 50. rokov minulého storočia riadila s požehnaním vtedajšej Posvätnej synody (Zbor biskupov) našej miestnej Pravoslávnej cirkvi v Československu, slávením cirkevných sviatkov podľa gregoriánskeho kalendára a slávením sviatkov Vzkriesenia podľa západnej paschálie. Udialo sa tak s dobrým úmyslom a z misijných dôvodov na mnohých cirkevných obciach Prešovskej pravoslávnej eparchie a takmer celej Michalovskej pravoslávnej eparchie. V dňoch 8. – 9. marca 2007 sa v Prešove konal XII. miestny snem Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku, ktorý sa uzhodol, veríme že opäť s dobrým úmyslom, na viacerých uzneseniach. Žiaľ do pozornosti sa pravoslávnym veriacim na Slovensku podsúva iba jedno týkajúce sa slávenia sviatkov Vzkriesenia Isusa Christa podľa východnej paschálie. Ostatné uznesenia miestného snemu sa takmer vôbec nedávajú do pozornosti, ako keby boli nepodstatné. V uznesení č. 2, týkajúce sa slávenia sviatkov Vzkriesenia sa uvádza, citujeme:

Snem ukladá jednotlivým cirkevným obciam ďalej pokračovať

v nenásilnom prechode sviatkovania Paschy Christovej

podľa východnej paschálie.

Prijatím tohto uznesenia, o ktorom boli informovaní verní našej miestnej Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku prostredníctvom mesačníka Odkaz sv. Cyrila a Metoda č. 4/2007, začala Pravoslávna cirkevná obec v Humennom vychádzať v ústrety aj verným našej cirkevnej obce, ktorí si priali sláviť sviatky Vzkriesenia podľa východnej paschálie tým, že slúžila bohoslužby viažuce sa k týmto veľkým kresťanským sviatkom aj podľa východnej paschádlie. Držiac sa však uznesenia snemu, ktoré hovorí o „nenásilnom prechode“, nerobila na žiadnu zo strán nátlak.

Verní Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom nezávisle na tom, ku ktorému sviatkovaniu inklinujú viac, spoločne za 30 rokov v láske budovali cirkevnú obec. Prekonali veľkú skúšku, keď sa ocitli na tzv. zelenej lúke bez chrámu. Aj keď mohli opustiť pravoslávnu Cirkev a splynúť s inými konfesiami v meste, neurobili tak. Horlivo sa pustili do výstavby chrámu, pri stavbe ktorého vynaložili nemalé finančné prostriedky a veľa fyzickej námahy, len aby Pravoslávie v Humennom nezaniklo, ale naďalej šírilo Evanjeliovú zvesť. Aktívne sa zapájali do rôznych aktivít cirkevnej obce. Zo svojich rodinných rozpočtov prispievali na chod a duchovné aktivity cirkevnej obce. Spoločne šírili dobré meno pravoslávnej Cirkvi v Humennom a okolí a privádzali nových členov do cirkevnej obce, či už z radov rodinných príslušníkov, známych či úplne neznámych ľudí. Spoločnými silami vybudovali, aktívnu, silnú a pre Cirkev prospešnú cirkevnú obec, ktorá má významné postavenie v meste a veľa úprimných podporovateľov.

Správca cirkevnej obce vážiac si takmer 30 ročnú obetavosť týchto ľudí vo všetkých oblastiach a konštruktívnu spoluprácu pri budovaní cirkevnej obce, nezávisle na tom, do ktorej skupiny patria (tzv. staroštylníkov alebo novoštylníkov), sa snažil vychádzať im v ústrety a zo všetkých síl udržať jednotnú cirkevnú obec budovanú v prvom rade na vzájomnej úcte a láske, pretože to je základ ďalšieho budovania a napredovania.

V tomto roku (2019) došlo podľa nášho názoru k unáhlenej zmene v tejto otázke. Písomným nariadením eparchiálneho biskupa, ktorý nepožehnal slávenie sviatkov Vzkriesenia podľa západnej paschálie, bola Pravoslávna cirkevná obec v Humennom nútená prejsť pri slávení sviatkov Vzkriesenia podľa východnej paschálie (podobným písomným nariadením sa to uskutočnilo pred pár rokmi aj v celej Michalovsko-košickej pravoslávnej eparchií, kde nepokoje medzi veriacimi pretrvávajú dodnes). V dôsledku tohto nariadenia sa podobne ako na iných cirkevných obciach, (zvlášť v mestách), rapídne znížila účasť veriacich na sv. bohoslužbách. Dôsledkom je značné oslabenie cirkevnej obce a rozdelenie veriacich na dva tábory.

Tieto skutočnosti uvádzame nie ako kritiku, ale ako historický záznam zo života Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, ktorý poslúži budúcim generáciám. Poučení našimi chybami a unáhlenými krokmi, veríme že budú trpezlivejší a láskavejší pri riešení nových výziev, že budú Pravoslávie upevňovať a šíriť v prvom rade na láske. Túžba zjednotiť verných pravoslávnej Cirkvi na Slovensku na základe kalendára sa žiaľ, nevhodným prístupom a netrpezlivosťou nenaplnila. Smutným no už takmer tri desaťročia odstrašujúcim varovným príkladom je nám stav pravoslávnych veriacich na Ukrajine, kde v minulosti tri, dnes dve vetvy kresťanov hlásiacích sa k pravoslávnej Cirkvi, ktoré slávia sviatky Vzkriesenia spolu podľa východnej paschálie, majú rovnaký východný byzantský obrad aj rovnakú vierouku, napriek tomu nemajú to najdôležitejšie – Eucharistickú jednotu (nepristupujú spolu k sv. Eucharistii a neslúžia spolu sv. bohoslužby…), pretože medzi nimi absentuje sila vzájomnej lásky.

Napriek všetkým týmto okolnostiam sa chceme úprimné zo srdca poďakovať všetkým verným našej Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, ktorí slávili sviatky z rodinných či iných osobných dôvodov podľa západnej paschálie, aj ktorí slávili podľa východnej paschálie, za vzájomný rešpekt a dôstojný priebeh sviatkov, napriek napätiu, ktoré ich sprevádzalo, a tlaku (z oboch strán) ktorému bol vystavený najmä správca cirkevnej obce, ktorý s Božou pomocou a vďaka dlhoročným skúsenostiam dokázal toto napätie, žiaľ bez podpory kompetentných, tlmiť.