Kvetná alebo tzv. Palmová nedeľa je pohyblivý kresťanský sviatok, ktorý nám sprítomňuje slávnostný vstup Isusa Christa do Jeruzalema, keď bol vítaný a oslavovaný slovami: „Hosanna, Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Kráľ Izraela“ (Jn 12, 13). Táto udalosť sa odohrala krátko po tom, ako Isus Christos vzkriesil štyri dní mŕtveho Lazara – brata Marty a Márie, čím chcel ešte pred svojim utrpením upevniť vieru svojich učeníkov a očitých svedkov vzkriesenia Lazara. Týmto konkrétnym činom vydal o sebe veľké svedectvo.

V našich chladnejších krajoch sa v tento deň posväcujú vŕbové vetvičky (bahniatka), ktoré sú akousi náhradou palmových vetiev, ktorými vítali Isusa Christa pri jeho vstupe do Jeruzalema. Tieto vŕbové vetvičky nám majú pripomínať naše vzkriesenie. Vetvy, ktoré boli v zime akoby mŕtve, bez života, prichádzajúcou jarou Božou mocou opäť ožívajú. Tak je to aj s človekom. Smrťou a uložením tela do hrobu sa všetko nekončí, lebo Isus Christos nazval smrť iba spánkom, usnutím tela, ktoré je dočasné.

Neprehliadnite a nepohoršujte sa!

V tomto roku pripadol na tento deň aj sviatok Vzkriesenia podľa západnej paschálie. Vážiac si všetkých verných našej cirkevnej obce nezávisle akým kalendárom sa riadia a držiac sa uznesenia XII. miestneho snemu Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovenku konaného v Prešove v dňoch 8. – 9. marca 2007, správca cirkevnej obce posvätil v areáli Pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Humennom aj košíky s paschálnymi pokrmami (185) verným Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, ktorí slávili sviatky Vzkriesenia, z rodinných či iných osobných dôvodov, podľa západnej paschálie. V uznesení snemu sa uvádza citujeme:

„Snem ukladá jednotlivým cirkevným obciam

ďalej pokračovať v nenásilnom prechode sviatkovania Paschy Christovej

podľa východnej paschálie.“

Nemali by sme byť ľahostajní voči nikomu, kto sa stal členom pravoslávnej Cirkvi, alebo k nej ešte iba inklinuje. Verní Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom nezávisle na tom, ku ktorému sviatkovaniu inklinujú viac, spoločne za 30 rokov v láske budovali cirkevnú obec. Prekonali veľkú skúšku, keď sa ocitli na tzv. zelenej lúke bez chrámu. Aj keď mohli opustiť pravoslávnu Cirkev a splynúť s inými konfesiami, neurobili tak. Horlivo sa pustili do výstavby chrámu, pri stavbe ktorého vynaložili nemalé finančné prostriedky a veľa fyzickej námahy, len aby Pravoslávie v Humennom nezaniklo, ale naďalej šírilo Evanjeliovú zvesť. Aktívne sa zapájali do rôznych aktivít cirkevnej obce. Zo svojich rodinných rozpočtov prispievali na chod a duchovné aktivity cirkevnej obce. Spoločne šírili dobré meno pravoslávnej Cirkvi v Humennom a okolí a privádzali nových členov do cirkevnej obce, či už z radov rodinných príslušníkov, známych či úplne neznámych ľudí. Spoločnými silami vybudovali, aktívnu, silnú a pre Cirkev prospešnú cirkevnú obec, ktorá má významné postavenie v meste a veľa úprimných podporovateľov aj z iných cirkevných obcí. Nezabúdajme na to, že toto všetko sa udialo vďaka všetkým členom našej cirkevnej obce nezávisle na tom, do ktorej skupiny patria (tzv. staroštylníkov alebo novoštylníkov).  Nebúrajme nerozvážne, ale s trpezlivosťou budujme. Nech nám v týchto časoch intenzívnejšie rezonujú v našich mysliach slová z Jánovho Evanjelia:

„Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci,

ak budete mať lásku jedni k druhým.“

 (Jn 13, 35)