Prestúpením Božieho zákona v raji sa človek oddelil od Boha – vzdialil sa od neho. Avšak ako hovorí Svätá tradícia po vyhnaní z raja Adam celý život oplakával svoj hriech a svätí otcovia hovoria, že netúžil ani tak po raji, kde mu nič nechýbalo, ako po Božej priazni. Tu vidno, že aj keď sa človek vzdialil od Boha nestratil cit, ktorý ho k nemu viazal. V dejinách Starého Zákona sú svedectvá o tom, že človek uznával svoju vinu pred Stvoriteľom, cítil, že žije v odlúčení od Boha a snažil sa o nápravu. Na znak odpustenia ľudia v Starom zákone prinášali Bohu obete na odpustenie svojich hriechov. Najvyššiu obeť lásky priniesol sám vtelený Boží Syn. Bola to obeť lásky, zmierenia, poníženia a pokory. Tým sa opäť otvorila človeku cesta k Stvoriteľovi. Pravoslávna Cirkev z lásky k svojim dietkam ponúka mnohé možnosti, ako získať späť stratenú Božiu priazeň a stratenú svätosť. Týmito možnosťami sú sväté tajiny a jednou z nich je aj sv. tajina Pokánia, ktorú my pravoslávni často nazývame aj „Návratom“. Je to návrat k svojmu Stvoriteľovi vysvetlenej v podobenstve O márnotratnom synovi, ktorý si uvedomi svoj hriech, v pokore a láske sa vrátil k svojmu otcovi v nádeji, že mu odpustí (Lk 15, 11-32).

Podľa miestneho zvyku aj v tomto roku (6. mája 2017) 23 deti z našej cirkevnej obce spoločne so svojimi rodičmi, súrodencami, krstnými rodičmi a vernými našej cirkevnej obce pristúpili po prvykrát k sv. tajine Pokánia a následne v nedeľu (7. mája 2017) počas sv. Liturgie aj k sv. Eucharistii.

Upozorňujeme čitateľov, že v pravoslávnej Cirkvi to nie je prvé sv. Prijímanie, ale prvá sv. Spoveď. V pravoslávnej Cirkvi deti pristupujú k sv. tajine Prijímania hneď po prijatí dvojjedinej svätej tajiny Krstu a Myropomazania a tieto tajiny sa deťom udeľujú obyčajne už v útlom veku niekoľko dní po narodení. Preto nemôžeme hovoriť o prvom sv. Prijímaní, keď dieťa už predtým k sv. Prijímaniu pristupovalo. Je to rozdiel medzi praxou pravoslávnej Cirkvi a praxou západných kresťanov.