Na úvod je potrebne povedať, že pravoslávna Cirkev ako jediná kanonizovala (svätorečila) v roku 1994 významného Veľkomoravského panovníka – svätého Rastislava kniežaťa Moravského. Je to historická osobnosť, iniciátor misie sv. solúnskych bratov Cyrila a Metoda na Veľkej Morave.
V Božej Cirkvi bolo a je zbožným zvykom sláviť pamiatku toho ktorého svätca v deň, ktorý sa nejakým spôsobom k nemu zvlášť vzťahuje. Je to obyčajne deň jeho zosnutia (t.j. narodenia pre večný život) a ešte častejšie deň jeho svätorečenia (čo býva spojené s translací /čiže slávnostným prenesením/ svätých ostatkov; alebo s tzv. „nájdením ostatkov“). Taktiež býva deň pamiatky svätca v deň, keď sa udial nejaký veľký zázrak v jeho živote (napr. navštívenie Matky Božej), alebo zázrak vykonaný týmto svätcom po jeho zosnutí, a nakoniec slávime pamiatku mnohých z radov svätých v deň, keď sa koná pamiatka svätého, ktorého meno nosili. Veľa svätých má v priebehu roka niekoľko pamiatok – je im zasvätených viac dní v roku.
Keďže nepoznáme deň zosnutia tohto vznešeného kniežaťa, ani jeho ostatky neboli do dnešného dňa nájdene, nie sú nám známe ani žiadne ním vykonané zázraky, bol našou miestnou Pravoslávnou cirkvou v Českých krajinách a na Slovensku ustanovený symbolický dátum slávenia pamiatky svätého Rastislava, a to na deň 28. októbra, kedy je zároveň spomienka na Vznik prvej Československej republiky. Tento dátum je dňom oslavy spoločného štátu Čechov a Slovákov ešte stále zjednotených v jednej miestnej Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku, na ktorých území sa rozprestierala Veľkomoravská ríša ako pravlasť všetkých Slovanov.
Pravoslávna Cirkev stanovila pamiatke sv. Rastislava aj druhý deň a to 5. júl, keď latinská cirkev slávi sv. solúnskych bratov a protestantské cirkvi si v tomto období (6. júla) pripomínajú upálenie Majstra Jána Husa. Tento termín bol ustanovený z misijného dôvodu. Uznaním rímskokatolíckeho sviatku sv. Cyrila a Metoda za štátny sviatok, tak Slovenská republika ako aj Česká republika zatlačili pravoslávnu Cirkev fungujúcu v týchto štátoch do úzadia. Aj napriek tomu, že v Preambule Ústavy Slovenskej republiky sa Slovensko hlási k cyrilometodskému dedičstvu:
prijalo nie byzantské slávenie pamiatky našich vierozvestcov, ku ktorému sa hlási Pravoslávna cirkev Českých krajinách a na Slovensku, ale umelo vytvoreného latinského sviatku. Došlo k tomu, že v deň keď majoritné rímskokatolícke Slovensko prostredníctvom rôznych cyrilometodských slávnosti a médií sa hlási k cyrilometodskému dedičstvu, Pravoslávna cirkev v Českých krajinách a na Slovensku, ktorá je priamou pokračovateľkou ich odkazu sa javí ako tá, ktorá si nectí ich misijnú prácu na Veľkej Morave, pretože si týchto velikánov pripomína 11. mája (Prečo? Klikni tu!), keď ako menšinová cirkev na Slovensku nemá možnosť v dostatočnej miere prihovoriť sa širokej Slovenskej a Českej verejnosti a poukázať na cyrilometodejskú misiu, ktorá sa žiaľ častokrát skresľuje a prezentuje v polopravdách.
Pripravil:
administrátor stránky
Rozhodnutia Posvätnej synody biskupov
Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku
(ďalej iba Posvätná synoda biskupov):
Posvätná synoda biskupov na svojom zasadnutí dňa 19. júla 1994 vo Vilémove rozhodla, aby svätorečenie bolo konané dňa 29. októbra 1994 roku Pána v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v meste Prešove a potom v nedeľu 30. októbra 1994 roku Pána v Katedrálnom chráme sv. Václava v meste Brne. Posvätná synoda biskupov rozhodla, aby dňom sviatku svätého zbožného kniežaťa Rastislava veľkomoravského stal sa deň 28. október. Dňa 19. októbra 1994 Posvätná synoda biskupov stanovila ako druhý deň sviatkovania 5. júl.