Príhovor

Mitr. prot. Mgr. Petra Humeníka, dekana a správcu

Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom

Veľký pôst 2020

SLÁVA ISUSU CHRISTU!

Drahí bratia a sestry v Christu!

Pomaly sa blížime k piatej nedeli Veľkého pôstu a nikto z nás, ktorí sme častými účastníkmi pri svätých bohoslužbách, sme si nepredstavovali, že práve obdobie Veľkého pôstu budeme prežívať mimo Božieho chrámu. Obdobie, kedy mnohí z nás sa pripravujú obnoviť svoj duchovný život cestou pokánia a zjednotenia sa s naším Spasiteľom cestou svätej Eucharistie.

Vyvíjajúce sa okolnosti okolo pandémie koronavírusu nasvedčujú tomu, že situácia sa nezmení ani počas Strastného týždňa, ani počas najväčších kresťanských sviatkov Vzkriesenia nášho Pána Isusa Christa. Aj keď pravdepodobne v tomto období nebudeme môcť pristupovať k sviatostiam Pokánia a Eucharistie v chráme, to neznamená, že obnovu duchovného života nemôžeme vykonávať vnútorne vo svojom srdci a to tým, že budeme spytovať svoje svedomie, nazerať na svoje každodenné hriechy, prosiť Boha za Jeho milosrdenstvo a odpustenie našich pokleskov. Namiesto Eucharistického pokrmu môžeme našu dušu a náš duchovný život posilniť modlitbou a pôstom, lebo práve modlitbou a pôstom odháňame od seba diablove pokušenia, ktoré číhajú na náš duchovný aj telesný život. Pristúpiť k sviatostiam Pokánia a Eucharistie, ako sme zvyknutí, budeme môcť, až sa situácia okolo koronavírusu skončí.

Milujúci Boh daroval človeku spomínanú sviatosť Pokánia, keďže ako hovorí apoštol Pavol: „Niet spravodlivého ani jedného, pretože zo skutkov zákona nebude ospravedlnený pred Ním ani jeden človek“ (Rim 3, 10-20). A tak všetci my, hriešni bez Božieho milosrdenstva, by sme sa nemohli očistiť od záťaže hriechu.

Túto nádej nám Cirkev Christova podáva v piatu nedeľu Veľkého pôstu, kedy si pripomíname život prepodobnej Márie Egyptskej, ktorá silou svojho pokánia povstala z diablovho zajatia a povzniesla sa k duchovnej sviatosti.

Ikona prep. Márie Egyptskej

Vo svojej mladosti bola Mária Egyptská nenásytná na telesné vášne, ktoré ju viedli k ťažkým hriechom. Z jej počínania sa tešili démoni, no na druhej strane zarmútený bol jej anjel ochranca. Ale náš Spasiteľ nenechal, môžeme povedať, beznádejnú hriešnicu, ale vypočul jej ľútostivé pokánie, oplakávanie svojich hriechov.

Ak sa zamyslíme do hĺbky jej hriešneho života, snáď si povieme, že my sa takýchto ťažkých hriechov nedopúšťame, a preto nám Boh naše každodenné hriechy odpustí. Ale takéto konštatovanie je duchovným blúdením, keďže takýmto zmýšľajúcim Spasiteľ odkazuje tieto slová: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia; lebo čo je pred ľuďmi vznešene, pred Bohom je ohavnosťou“ (Lk 16, 15).

Hriešny život mladej Márie Egyptskej bol príčinou, že jej Duch Svätý zabránil vstúpiť do Božieho chrámu. A práve toto jediné znamenie sa ukázalo ako výzva pre Máriu, aby zmenila spôsob svojho života a stala sa duchovným vzorom pre všetkých nás, ktorí sme zaťažení duchovnou nemocou – hriechom. Rôzne znamenia a Božie zámery nás obkolesujú a my sa z nich môžeme iba poučiť. Napriamiť svoju vôľu tak, aby sme aspoň sčasti mohli prijať poučenie zo života Márie Egyptskej, ktorá dlhé roky sama v hlbokej púšti oplakávala svoj mladý hriešny život, aby až na konci svojho života mohla prijať z rúk askétu Zosimu samotného Christa ako svojho Spasiteľa.

Celé tisícročia ľudstvo prenasleduje hriech a nie je výnimka ani súčasnosť. No v každej pochmúrnej dobe môžeme počuť Boží hlas, ktorý nás vyzýva nie k skľúčenosti a zúfalstvu, ale k bdeniu a duchovnému napredovaniu. Spomínajúc prepodobnú Máriu Egyptskú, je to poučenie k nádeji, živé svedectvo toho, že akékoľvek ľudské hriechy odpúšťa náš milujúci Boh tým, ktorí ho vyhľadávajú, lebo sme jeho milujúce deti.

Preto aj počas týchto pôstnych dní žime vierou a nádejou, „Lebo Syn človeka prišiel hľadať a spasiť, čo bolo zahynulo“ (Lk 19, 10). Amiň.